Horolezectvo

Pred časom som sa pokúšal dostať na Piz Corvatsch hrebeňom priamo od hornej stanice lanovky Furtschellas, na vrchol som sa nedostal, musel som zliezť naspäť dole. Už vtedy ma ale zaujal vedľajší hrebeň - vyzeral, že by mohol pustiť, na pohľad to nebolo zlé. A hrebeň končil priamo na vrchole. Začiatkom sezóny som tomu dal šancu. Ako už je zvykom, som nebol schopný cez voľný deň skôr vstať a niekde sa presúvať autom, a tak som zvolil túto túru, na ktorú sa dalo vyraziť priamo z Rosegu. Najprv som sa po značkovanom chodníku prehupol cez Fuorcla Surlej, a poto

Piz Bernina so svojím výstupom cez Biancograt patrí medzi najobľúbenejšie výstupy Východných Álp. Krásny, ale náročný hrebeňový výstup na jedinú východnú štvortisícovku je preto každoročne vyhľadávaný množstvom ľudí tej najrôznejšej výkonnosti. Ako vyzerá nástup na Biancograt, to som sa vybral obzrieť aj preto, lebo toto extrémne teplé leto je časom veľkých zmien v ľadovcových oblastiach Álp. Nešťastie na Marmolade, uzatvorené výstupové trasy na Matterhorn a Mont Blanc sú len nevyhnutným dôsledkom zmien, ktoré sa dejú stále rýchlejšie.

Tatranský Ganek (2461 m) je jedným z tých významnejších tatranských vrcholov. Kedysi bol môžno populárnejší, hlavne medzi horolezcami, ale o to je to teraz vďačnejší tajný tip. Meno Ganek medzi lezcami spopularizovala hlavne známa Galéria Ganku, ktorá je z lezeckého hľadiska jednou z najvýznamnejších tatranských stien s množstvom ťažkých ciest. Rovnaký rešpekt si medzi lezcami vyslúžila SV stena Ganku, spadajúca prudko do Kačacej doliny. Liezť na Ganek sa dá aj zo západu z Rumanovej dolinky, odtiaľto je známa napríklad cesta Puškášovým pilierom ob

Prostredný hrot (2440m.) je jedným z výrazných vrcholov Vysokých Tatier. Napriek svojej kráse, zaujímavým možnostiam výstupov a ozaj päthviezdičkovému výhľadu nepatrí medzi tie najviac navštevované. Najľahšia výstupová trasa na vrchol vedie Stillovým žlabom z Malej Studenej doliny. Žlab nesie meno po jednom z priekopníkov objavovania Vysokých Tatier horskom vodcovi z Novej Lesnej Jánovi Stillovi (1805 -1890) Aj keď samotný výstup nie je lezecká túra ale skôr také náročnejšie VHT tak hneď na začiatku žlabu čaká na záujemcov o tento krásny vrchol k

Štrbský štít sa nachádza v závere Mlynickej doliny v hrebeni medzi Hlinskou vežou a Hrubým vrchom. Pri výstupe Mlynickou dolinou od Štrbského plesa ho máte takmer neustále na očiach a vytvára dominantu doliny sprava ohraničenej Sataním a zľava Soliskovým hrebeňom. Výstup na tento dominantný kopec je obľúbený v lete rovnako ako i v zime. Najľahšia výstupová trasa vedie od Capieho plesa západným svahom. Vystúpiť na Štrbský štít sa dá ale stále pomerne jednoducho aj JV žľabom z takzvaného Mlynického kotla ktorý vytvára záver doliny pod Hlinskou vežo

          Drsné tatranské počasie pokračuje. Našťastie dnes už nesnežilo, iba pršalo. Ráno to však vyzeralo celkom optimisticky a tak sme zvolili núdzový plán. Ihla v Ostrve štýlom bike&hike. Parkujeme ešte pri hlavnej ceste pod Štrbským plesom, tu vyložíme bajky a po príjemnom asfalte vyšliapeme na Popradské pleso aj bez tretier. Na Majlátovej chate cez obed masaker. Odkladáme bajky a vydávame sa k nášmu cieľu. Ihla v Ostrve určite nie je cieľ do pekného slnečného dňa. Na také máme kopec iných plánov. Sprievodca udáva: normálkou 2 a tak sa

Švajčiarsko-talianska hranica, horný Engadin. Parkovisko kúsok za Malojou (1807 m.), bez poplatku, slúži predovšetkým ako východisko na výlety do Val Forno. Pri štarte si myslím aj ja, že sa dnes do nej pozriem. Nakoniec len z neďalekých vrcholov. Pian Canin, dočerpám vodu s ktorou rozrábam BetaFuel od SIS  Letecký benzín bude treba, bez diskusie. Stúpam na passo Muretto a v rannej letargii si prehrávam znovu zábery z nedávneho boja, ako som sa v tej suti dole kopcom trápil s bajkom v rukách a na pleci... V stúpaní na Muretto (2559 m.) stretávam aj jediného č

Už len dva mesiace a Trenčín opäť ožije dobrodružstvom, úžasnými športovými výkonmi a splnenými cestovateľskými snami. Festival dobrodružných filmov HoryZonty otvorí svoje brány 11. – 13. novembra 2021 a hoci organizátori plánujú návrat do Posádkového klubu v Trenčíne, či to bude možné, ukážu až najbližšie týždne a opatrenia platné v čase konania festivalu. Online projekcia zaujala nielen na Slovensku Počas troch festivalových dní organizátori plánujú ponúknuť aj v roku 2021 divákom výber toho najlepšieho zo sveta outdoorového filmu,

Vo Vysokých Tatrách nedávno vznikla nová cesta v oblasti Dračej dolinky vedúca platňami na Popradský hrebeň. Nástup do cesty je vo východnej stene Popradských zubov medzi výstupom Neumann – Mátray z roku 1971 a výstupom Gálfy - Rybanský z roku 1959. Autor cesty s odistenými štandmi a postupovými borhákmi Martin Murár nám poslal tento podrobný opis. Martin je okrem iného aj autorom odistenej cesty na Velický zub nad Sliezskym domom. Článok obsahuje podrobný popis výstupu, budeme radi až po jej prelezení nám napíšete do diskusie pod článkom vaše dojmy.

Z Rosegu vyrážam neskoro. Úlohou voľného dňa je odpočinok. Prvých 750 výškových metrov cez Fuorclu Surlej prekonávam miernym tempom, snažím sa vnímať svoje telo a počúvať srdce. Neponáhľam sa, ale nejdem ani pomaly. Po značkovanom chodníku zostupujem dole, traverzujem popod medzistanicu lanovky ideálnou trasou. Za tie roky už presne vytýčenou. Traverzujem masív Corvatschu z druhej strany a blížim sa ku hornej stanici lanovky na Furtschellas. Už z diaľky pozorujem môj cieľ strácajúci sa v oblakoch. Dnes som sa vybral preskúmať výrazný hrebeň, vedúci od

Švajčiarske - St.Moritz - Berninské Alpy Bernina so svojím Biancogratom je najväčším ťahákom tejto oblasti ktorá ale ponúka oveľa viac ako jednu päťhviezdičkovú túru. Jedným z najdôležitejších dopravných uzlov v spojení s Berninou je skalný hrebeň Fortezza. Nachádza sa pod hrebeňom Bellavisty a je významným kľúčovým miestom pre všetkých ktorí idú na Berninu normálkou z Diavolezzy prípadne z doliny Morteratsch alebo sa práve z Berniny vracajú po výstupe Biancogratom. Tento skalný hrebeň je ale dôležitou dopravnou tepnou nielen v spojení s Berni

22 rokov skúseností + 2% z daní = 33 horolezeckých ciest   Venované všetkým, ktorí milujú Vysoké Tatry tak vrúcne, že sa ich túžia dotýkať holými rukami. Motiváciou pre vznik tohto textu je hľadanie podpory pre tvorbu horolezeckých ciest vo Vysokých Tatrách, obtiažnosti III až VI. Výstupov, ktoré splnia najvyššie súčasné kritériá bezpečnosti, dodržia horolezeckú etiku, budú ohľaduplné k prírode a pritom si zachovajú čaro veľhorského dobrodružstva. O tom, či sa nám to podarí, rozhoduješ aj Ty. Pridaj sa k nám a podpor nás. Najjednoduchšie

K2 je posledná osemtisícovka, na ktorú ešte nikto nevystúpil v zimnom období. V súčasnosti asi nie je väčšia výzva na tomto poli najväčšieho extrému, akému sa ľudia venujú... Nie, že by sa o to nikto nepokúšal - naposledy silná poľská expedícia aj s Denisom Urubkom. Neúspešne. Nie je to tak dávno, čo sa zvádzali tuhé boje o to, kto bude prvý v zime na Nanga Parbate. Po niekoľkoročnom obliehaní najlepšími súčasnými himalájistami sa to nakoniec podarilo trojke Simone Moro, Alex Txikon, Ali Sadpara. O zimný Nanga Parbat sa pokúšali aj ďalší. Za zmie

Ak by vám dnes vaše dve 20 ročné kamarátky povedali, že sa rozhodli pre výystup na Mont Blanc jednou z lezeckých ciest, možno by ste sa nad tým na chvíľu zamysleli, ale potom si poviete, veď čo. Isto si všetko dobre pozreli, veď internet je plný dostupných informácií všetkého druhu. Ubytovanie a doprava na miesto činu je to najmenej. Najmú si jedného z tisícov vodcov čo pôsobia v danej oblasti a ide sa na vec. Ostáva už len tešiť sa na fotky a statusy na sociálnych sieťach. Pohoda. V totmo príbehu je ale rok 1988. Kto si ho nepamätá, prípadne ho n

Val Roseg VIP adresa - znamená jedno: cez voľný deň sa nemusím vyvážať autom a keď nevládzem stačí mi vybehnúť o desiatej z baráku a dám takýto pobeh. Ten hrebeň som objavoval po kúskoch, v rôznych podmienkach. Áno priznám sa, viackrát som si povedal, že tam už nepôjdem a ten chýbajúci kúsok nechám tak. Ale pekné počasie ma navnadilo predsa len dať ešte nejaký ten pokus a tak som nakoniec bol úspešný... Z hotela som vyrazil priamo hore na Fuorcla Surlej. Odtiaľ už voľným štýlom používajúc zjazdovky kde sa dalo až na Piz Murtel. Nemal som ani ma�