Horolezectvo

Dva nádherné alpské hrebene, o ktorých ste asi nepočuli: Corda Molla na Monte Disgrazia (3678 m) a Cresta Est na Punta Kennedy (3284 m) V Alpách je veľa krásnych výstupov na oveľa vyššie alebo známejšie vrcholy. To väčšinou prináša aj viac ľudí. Ak máte radi alpinizmus a lezenie, no hľadáte pokojnejšiu oblasť, tak severotaliansky región Valtellina a konkrétne dolina Valmalenco majú veľa nádherných kopcov a možností. Dnes sa pozrieme na dve z nich: ·       Corda Molla na Monte Disgrazia: AD+, III ·       Cresta Est na Punta Kennedy: AD, IV

Veľký Mengusovský štít 2431m. sa nachádza v závere Mengusovskej doliny nad Hincovým plesom a spolu so svojími bratmi Prostredným a Východným Mengusovským štítom tvoria časť hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Prvovýstup na Veľký Mengusovský štít spravil 28. júna 1877 Poliak Ludwik Chalubinski s dvomi horskými vodcami, ktorí boli výborní znalci Tatier. Vystúpili z Poľska od Morského oka do Hincovho sedla a keďže priamo po hrebeni neprešli a tak traverzovali na strane nad Hincovým plesom až kým ich to po rímsach a rampách nepustilo až na vrchol. Veľmi p

Názov známy dnes najmä horolezcom. Andezitová skalkárska oblasť dostala svoje meno podľa mini lyžiarskeho strediska pod hrebeňom Vtáčnika, v Baškovej doline, nejakých päť kilometrov nad obcou Lehota pod Vtáčnikom. Do povedomia sa dostáva približne od r. 2016, kedy bola po vyše dvoch rokoch príprav oficiálne otvorená (lezeckým maratónom). Dnes je tam v štyroch sektoroch takmer 400 ciest – väčšina z nich v príjemnom tieni dospelého lesa. Aj keď aj výnimka sa nájde - dosť čerstvá a nie veľmi príjemná, ale o tej neskôr. Ochladenie koncom septembra

Peter v júni tohto roku prebehol vo Vysokých Tatrách projekt 10 štítov nad 2600 metrov v rekordne rýchlom čase a posunul tak projekt Fera Šmihála a Milana Styka na iný level. Tomuto tatranskému, viac lezeckému než bežeckému ultra ešte predchádzal pokus o najrýchlejší čas pri bežeckej ultra výzve v Strážovských vrchoch, kde Peter ukázal svoje bežcké kvality pri výbehoch na vrch Rokoš a podarilo sa mu stanoviť zatiaľ najrýchlejší čas (FKT = 7:24 hod.) vo veľmi slušnej konkurencii ultrabežcov zo Slovenska. Petra v Tatrách poznáme ako dlhoročného

Ostrov Krk je najľahšie a najrýchlejšie dostupný Chorvátsky ostrov v smere zo severu. Nachádza sa v severnej časti Jadranu hneď pod Rijekou a s pevninou je spojený mostom. Ten bol kedysi spoplatnený, teraz už ním prejdete zadarmo. Je to už niečo cez desať rokov, čo sme na týchto stránkach priniesli info o možnostiach lezenia na skalkách v Baščanskej doline nad letoviskom Baška na ostrove Krk. Vtedy sme písali o dvoch oblastiach: Portafortuna a úplne novej oblasti Belove stijene. Tento rok na prelome mája a júna sa nám podarilo do spomínanej oblasti zavítať zno

Nie je to tak dávno, čo sme sa prvýkrát zatúlali s lezečkami a lanom na Machnatô. Lezecká oblasť v srdci Demänovskej doliny je (nielen) Liptákom dobre známa. Svoju históriu píše už niekoľko desiatok rokov a vyrástli v nej celé generácie milovníkov vertikálneho baletu. Pre nás to však bolo niečo nové. Naklusali sme plní nadšenia, bez patričnej prípravy či znalostí miestnych pomerov. Zorientovať sa v množstve sektorov a ciest bez sprievodcu bol však pre nás tvrdý oriešok. Len zlomok línií má pri nástupe svoje označenie a správne odhadnúť obtia

Ahojte priatelia! Áno viem, je to už stará ošúchaná akcia z leta ktorá obehla médiá v réžii Jožka Kubániho. (video dole) Ale možno si to niekto z vás prečíta aj v mojom podaní. Akurát je to náročnejšie na čas. Korunou Zeleného plesa to nazval Ferko Šmihál. Inšpiroval ho Janči Matava, ktorý pobehal všetky hlavné štíty tejto koruny, ale z dolín. (report dole) Toto rondo sa zrodilo vo Feriho hlave. Darmo, je to koumák. Plánoval to už dlhší čas. Pôvodne to chcel ísť sám, na čas. Keďže som sa mu zapáčil, prizval aj mňa. Musel však sú

Piatok 4. júla 1952, Hermann Buhl ešte na počiatku svojej veľkej kariéry alpinistu (neskôr nasledovali prvovýstupy na Nanga Parbat a Broad Peak) vyráža z Innsbrucku s bicyklom. Do Landecku sa prepraví vlakom a odtiaľ už na bicykli, údolím rieky Inn stúpa hore Engadinom, prechádza cez St.Moritz, Maloju a po 150 km parkuje bicykel v Bonde (údolie Bergelu). Odtiaľ vyráža peši pod SV stenu žulového obra Piz Badile (3308m). Po krátkom spánku v bivaku v sobotu skoro ráno nastupuje do steny a vysóluje slávnu Cassinovu cestu (6+) V nedeľu zostupuje naspäť dole ku bicykl

Bol to kedysi RM ktorý povedal, že horolezectvo je druh umenia. Nemusí sa jednať vždy o ťažký prvovýstup, umenie a estetická stránka veci tu stále ostane. Tento hrebeň mi padol do oka už dávnejšie a potom som si ho viackrát pozeral z oboch strán a zamýšlal sa nad tým aké by to asi bolo ocitnúť sa na ňom. Prvý ostrý pokus zastavilo neisté počasie a aj pri tom druhom som sa nakoniec ocitol v protismere. Tentoraz to už ale pustilo. Nemal som o hrebeni žiadne podrobné informácie až kým som sa priamo nespýtal chatára Beata z chaty Forno. Ten už ním kedysi i�

Pred pár rokmi som čítal článok ako mladí tatranci prebehli z Hágov cez Gerlach , Ľadové a Pyšné štíty až na Lomničák. Odvtedy som o niečom podobnom začal snívať aj ja , a čím ďalej tým viac ma to mátalo v hlave . Pomedzi to som sa zamýšľal nad tým, či to dám ešte v tomto živote, alebo až v tom budúcom. Pretože dôchodok mi pomaly, ale isto klope na dvere a s ním možno aj nejaká artróza, koxartróza..... Vlani ma však z podobných pesimistických úvah prebral článok od Ferka Šmihála, ktorý prebehol všetkých desať kopcov nad 2600 na jeden zá

Sto rokov chodím vlakom z Turca do Banskej Bystrice, sto rokov z neho obdivujem skalné steny nad Bystrickou dolinou (medzi stanicami Harmanec – jaskyňa a Dolný Harmanec) a sto rokov si hovorím, že sa na ne raz pozriem zblízka. Tak konečne prišla príležitosť, posilnená reportážou v telke, kde aj prístupový chodníček ukázali. Jeden z vari troch – lebo je to síce v národnom parku, ale podľa stôp po ťažbe dreva je to zároveň v intenzívne obhospodarovanom území, takže nejaký pohyb mimo chodníkov nás absolútne nemusí trápiť. A navyše je to oficiá

Švajčiarsko - Engadin - St.Moritz - Val Roseg Piz Tscherva je v tieni kopcov zvučnejších mien v jeho tesnej blízkosti, je to ale veľká škoda pre tých, ktorí si ho nevšimnú. Dostať sa na kopec vysoký 3545 metrov len tak v teniskách, bez akehokoľvek špeciálneho výstroja, nie je úplne bežná záležitosť. A tie výhľady... Nuž je to určite TOP túra, určená predovšetkým tým, ktorí sa nechystajú bojovať so stále sa zhoršujúcimi podmienkami na ľadovcoch v okolí. Talianska chata Marco e Rosa je už zatvorená, a tak túra cez Biancograt a Berninu dostáva úp

Pripraviť si takúto túru v hlave bez akýchkoľvek podkladov alebo informácí zo sprievodcu trvá nejaký čas. Keď som pred 5 rokmi vystúpil na Piz Albris hrebeňom z vých. strany tak som sa vo vrcholovej knižke dočítal o možnosti hrebeňovky z druhej strany vátane výstupu na akúsi Paun da Zucher. Ten názov cukrová homoľa som si preložil voľne, taký pracovný názov pre mňa. ;) Toto leto počasie prialo mimoriadne a tak mať voľno neznamenalo automaticky, že je zlé počasie. Keďže pri tejto túre mi vyhovovala možnosť neskoršieho štartu tak bolo rozhodnuté... N

Pred časom som sa pokúšal dostať na Piz Corvatsch hrebeňom priamo od hornej stanice lanovky Furtschellas, na vrchol som sa nedostal, musel som zliezť naspäť dole. Už vtedy ma ale zaujal vedľajší hrebeň - vyzeral, že by mohol pustiť, na pohľad to nebolo zlé. A hrebeň končil priamo na vrchole. Začiatkom sezóny som tomu dal šancu. Ako už je zvykom, som nebol schopný cez voľný deň skôr vstať a niekde sa presúvať autom, a tak som zvolil túto túru, na ktorú sa dalo vyraziť priamo z Rosegu. Najprv som sa po značkovanom chodníku prehupol cez Fuorcla Surlej, a poto

Piz Bernina so svojím výstupom cez Biancograt patrí medzi najobľúbenejšie výstupy Východných Álp. Krásny, ale náročný hrebeňový výstup na jedinú východnú štvortisícovku je preto každoročne vyhľadávaný množstvom ľudí tej najrôznejšej výkonnosti. Ako vyzerá nástup na Biancograt, to som sa vybral obzrieť aj preto, lebo toto extrémne teplé leto je časom veľkých zmien v ľadovcových oblastiach Álp. Nešťastie na Marmolade, uzatvorené výstupové trasy na Matterhorn a Mont Blanc sú len nevyhnutným dôsledkom zmien, ktoré sa dejú stále rýchlejšie.