Peter Závacký - behom cez tatranské štíty.

Peter v júni tohto roku prebehol vo Vysokých Tatrách projekt 10 štítov nad 2600 metrov v rekordne rýchlom čase a posunul tak projekt Fera Šmihála a Milana Styka na iný level. Tomuto tatranskému, viac lezeckému než bežeckému ultra ešte predchádzal pokus o najrýchlejší čas pri bežeckej ultra výzve v Strážovských vrchoch, kde Peter ukázal svoje bežcké kvality pri výbehoch na vrch Rokoš a podarilo sa mu stanoviť zatiaľ najrýchlejší čas (FKT = 7:24 hod.) vo veľmi slušnej konkurencii ultrabežcov zo Slovenska. Petra v Tatrách poznáme ako dlhoročného profesionálneho člena HZS, ktorý má pestrú lezeckú minulosť, ale na staré kolená sa venoval viac motorkám ako takémuto intenzívnemu behu. Vyzerá to teda na zaujímavý príbeh, a preto sme mu dali na túto tému pár otázok:

Ahoj Peter, na začiatok som už niečo prezradil v úvode. Koľko máš rokov a ako dlho pracuješ v HZS?
Ahoj, mám 53 rokov a profesionálny záchranár HZS som 20 rokov.

Skús v krátkosti povedať niečo o svojej lezeckej minulosti: bol si výborný lezec v ľade, pretekal si...

Od základnej školy som chodil po horách. V 90. rokoch sa mi podarilo vyliezť niekoľko vážnych ciest prevažne free solo a dostal som sa do výberového družstva reprezentácie. Mal som šťastie na úžasných ľudí, s ktorými som určité obdobia liezol a veľa sa od nich naučil. Napríklad mám prvovýstup s Poldom Páleníčkom vo Fanských horách, niekoľko parádnych túr s Robom Gálfym a v neposlednom rade s ikonou Vladom Tatarkom, s ktorým každá túra bola pre mňa neuveriteľná škola. Zúčastnil som sa aj na prvom neoficiálnom svetovom pohári v lezeni na ľade v Courcheveli, kde som skončil na deviatom mieste. Inak mám niekoľko stoviek horolezeckých ciest v rôznych horách.

Kedy si začal systematickejšie a viac behať?
Behával som už ako mladý horolezec, napr. dvakrát som v 90. rokoch behal aj Psotkov memoriál. Potom som sa dlhé roky trápil so zdravotnými problémami, ktoré sa podarilo rozlúštiť asi pred šiestimi rokmi, a to ma znova reštartovalo a začal som sa intenzivnejšie venovať tomu, čo mi je najbližšie: beh, bike, hory.

Okrem spomínaných dvoch výkonov, ktoré bežecké by si ešte rád spomenul?
Tešim sa z každého bežeckého výletu. Skúšal som aj pretekať (napr. Ľudova 50 atď.), stále som sa umiestňoval na popredných pozíciách, ale myslim si, že mi viac sedí pretekať sám so sebou niekde v kopcoch a sám. Prichádzam na to, že mám rád vertikály a v lete sa mi podarilo napr. urobiť speed record na Tofanu di Rozes, treti čas vertikal na Monte Vioz 3645 m a skúsil som aj známy vertikal na Le Brevent v Chamonix, kde mám nad 45 rokov 46. čas z 900 registrovaných na Strave. To su napr. veci, z ktorých sa teším a považujem ich za také moje malé preteky na Strave. V Tatrách je toho viac, no sú aj hodnotnejšie veci ako tie moje. Dúfam, že ešte nejaký bič upletiem.

Čo ťa motivovalo ku spomínanému pokusu na trase desiatich vrcholov nad 2600 metrov?
Čítal som článok, ako to bežal Fero Šmihál a ten projekt sa mi strašne zapáčil. Má logiku, dĺžku, prevýšenie, obtiažnosť a nie je pre každého. Pár dni po prečitaní som sa jeden večer rozhodol, že ráno to skúsim pod 10 hodín. Dalo by sa takýchto projektov urobiť viac, nejaké mám už vymyslené a dúfam, že sa mi aspoň niečo z toho podarí. Celkom som sa na to namotal.

Počasie v závere výrazne ovplyvnilo celkový čas, chalani pred tebou to však tiež nemali zadarmo. Milan Styk dokončil so zlomeným prstom na nohe.
Áno, začiatok bol super. Po Poľský hrebeň to išlo bez zastavenia a okrem lezeckých úsekov som sa snažil všetko dupať, koľko išlo. Na Poľskom hrebeni som videl Gerlach už v hmle a vedel som, že počasie sa bude cca za tri hodiny kaziť, no dúfal som, že dovtedy bude Gerlach už za mnou. Tak som si to nejako prerátal, lebo som videl na Strave segment Martinovky s časom cca 1 h 40 min. Martinovku som nakoniec išiel s podobným časom, ale od Lavínového štítu už v hmle, vetre a mrholení. Zdržal som sa na Gerlachovskej veži a v tom mlieku som nevedel trafiť na Kotlový štit. Až GPS v telefóne ma naviedlo na vrchol, lenže potom batery off... Naštastie topo mapy v hodinkách mi ukázali zostup. Plán bol Velická próba, nechal som svoj osud Garminu a ocitol som sa v Batizovskej. Ale štastný, že v bezpečí. Škoda zdržania, inak bez problémov pod 10 hodín by to išlo.

Podobné články určite zaujmú ďalších ľudí. Čo by si im odkázal?
Odkázal? Ja tiež rád čitam o podobných behoch, motivujú ma a mám aj svojich favoritov, ktorí dokazujú úžasné veci, na ktoré nikdy nebudem mať, preto si treba uvedomiť, čo by som chcel a na čo mám.
 
Ako člen horskej služby vnímaš určite posledné roky väčší pohyb ľudí vo vysokohorskom prostredí, ako sa na to pozeráš?
Je super že sa ľudia hýbu, no niektorí sa ešte musia naučiť mať rešpekt, pokoru, správať sa a čítať tie kopce.

Nedá mi nespomenúť nedávnu záchranku HZS práve na Martinovke, ktorou vedie spomínaná trasa (14.10. Poliaci): pre niekoho bežecký terén, pre nepripravených problém... Čo by si ty na to povedal?
Bežecky až na pár miest nie, ale ak sa vieš suverénne pohybovať v trojkových úsekoch a si tam zorientovaný, tak sa to dá ísť veľmi rýchlo. Viem kde aj presne čo sa stalo… Neskorý nástup cca o 10:00 z Poľského hrebeňa, piati neskúsení ľudia, kde jeden ak spomalí,všetci trpia... Samozrejme ohlasovaná prudká zmena počasia so sneženim, kratší deň. Martinovka je dlhá túra pre neskúsených, každý rok je tam záchranka, a nie vždy so šťastným koncom. Radšej poriadne naplánovať, pripraviť sa a počkať na podmienky. Alebo ísť s horským vodcom. Kopce tu budú aj zajtra.

Aké sú tvoje ďalšie bežecké plány? ;-)
Fúúúú,sny sú samozrejme... Ale nechávam to na konšteláciu hviezd a toho tam hore…
Základ je ráno sa zobudiť a byť vdačný za všetko, čo sa zadarí...

Držíme palce do ďalších projektov a vďaka za rozhovor.

S Petrom sa rozprával Martin Bartoň