Horolezectvo

V prvej polovici októbra to v Tatrách vôbec nevyzeralo na to, že nejaké babie leto vôbec príde. No termín Sherpa Rallye sa neúprosne blížil a bolo treba nejakú vynášku pred pretekmi urobiť. Tak sa napokon v sobotu poobede so 60 kg na chrbte vydávam na Chatu pod Rysmi. Počasie na vynášku tak akurát – pod mrakom, slabý vietor a poloprázdna dolina. Idem si tak ako vždy – veľa krátkych štandov, míňam prvú skratku pri Wachterke a po rozbitom chodníku popri Žabích plesách sa dostávam pod vodopád do druhej skratky. Zmena počasia na reťaziach znásobí s�

  Popradský horolezec Peter Hámor (51r.) je známy predovšetkým svojimi výstupmi v Himalájach. Vyliezol na 12 osemtisícoviek, pričom na Annapurne stál dva razy. Svoju púť po vysokých horách naštartoval už pred 30 rokmi výstupom na Pik Korženevskej. Okrem Himalájí je známy aj svojím projektom Seven Summits, keď ako prvý Slovák skompletizoval zbierku najvyšších vrcholov svetadielov. Na McKinley a na Aconcaguu vystúpil po tri razy. So svojou manželkou Marikou už dlhé roky organizuje festival horských filmov v Poprade.   O Petrovi sa objavujú v médiách pra

No, kým Vlado dosiahne jeho vysnívané ciele, pretečie ešte veľa vody. Keď som ale raz povedal áno, tak tú vec musíme dotiahnuť do konca. Pre mňa to bol často stres, pre Vlada potešenie. Tréningový cieľ vyberal Vlado, organizácia cesty pod skalu ostala na mne. Vlado raz povedal: Jánošíkov skok, ten som už raz s chlapcami skúšal, ale skončili sme v polovici. Nechal som si to vysvetliť a bolo mi jasné, že túto stenu bolo treba hore klincovať a oni na to nemali materiál.   Vlado to tam poznal s prístupom cez Gaderskú dolinu, ale mne sa nechcelo ísť cez

Práve prebiehajúca letná horolezcká sezóna je pre mňa prvou vážnejšou. Začalo to však skôr vďaka noseniu na Chatu pod Rysmi. Na prvú vynášku ma zobral ako maturanta v roku 2007 Peťo Lichý. Po nejakej ďalšej vynáške vo vibramkách opäť s Peťom, pilierom na Voliu Vežu. Potom dlho skoro nič a v lete 2013 počas brigády na spomínanej chate na treťom konci Staré časy na Ošarpance, tam sa mi to zapáčilo a pridali sme nejaké cesty v okolí Mengusovskej doliny. Nasledujúce leto maturita na Žabákovi, Motyka na Širokú vežu a hákovanie v Dieškovi na Os

Švajčiarsko, Val Poschiavo, Val di Campo  "Čísla nie sú ten najlepší spôsob ako opísať dobrodružstvo!" povedal raz Reinhol Messner. V okolí Berninských Álp s ich najvyššou a jedinou štvortisícovkou Berninou sa nachádzajú hory na všetky strany. Véééľa kilometrov dlhých horských hrebeňov.   Prvý krát mi udrel do očí už pred pár rokmi keď som okolo prechádzal na bicykli. Neskôr, keď som sa mu priblížil na dostrel a svoju základňu som rozbalil vo Val Rosegu som už k nemu vždy pozeral plánovane a z rôznych uhlov. Vždy dominoval pozadiu.

Boli ste už na Téryho chate? Ak áno, tak ste boli aj na Baraních rohoch. Tento ľahko dosiahnuteľný kopec dominuje v doline od prvého pohľadu. Bohužiaľ ale hrá u lezcov len podradnejšiu úlohu. Kto príde na Térynku, má v pláne iné veci: Žltú stenu, Prostredný hrot, Ľadové štíty s ťažkými a dlhšími výstupmi. Rohy sa musia uspokojiť s tým, že na druhý deň si tam idú ľudia len „zaliezť“. Ja som tam bol niekoľkokrát, tak to náhodou vyšlo, ale som napríklad nikdy nebol na Kriváni, čo ma mrzí.   V tom čase sme boli s Vladom ešte tatransk�

2013 „Ideme na Mont Blanc. Ideš s nami?“ Pýta sa ma spolužiak a skialpinistický partner do telefónu. „Na Mont Blanc na skialpoch? A to len tak?“ pýtam sa prekvapená. „Veď ja som len prvú sezónu na skialpoch!“ „Jasné, veď ten bratrancov kolega tiež nikdy nebol na skialpoch.“ Našťastie som nemohla. Len som od tretej hodiny ráno sledovala vývoj počasia na všetkých weboch. Bola hmla na vrchole. Trojica sa otočila asi v 3800 m n. m. Cestou pred touto trojicou, člen z inej – francúzskej trojice spadol do ľadovcovej trhliny. Bola to nepríjemná skús

Píše sa rok 1961 a je to 16 rokov, ako sa Vlado Tatarka narodil. No a ja som jeho parťák Jano a chodím s ním liezť, hoci som lyžiar a nie lezec. No, on lezie a ja za ním.   Tentokrát si vymyslel jeden štít v Tatrách, a síce Kolový. Ideme ako vždy na motorke, len slnko sa nechce ukázať na oblohe. To je Vladovi jedno, veď sa vyčasí. Lenže tí tam hore sa podľa neho neriadia a ostane zamračené. Cesta je ale suchá, tak dám mašine zabrať, z toho máme vždy obaja veľký špás.   Ako obyčajne, schováme motorku v lese na Šalvejáku. Prejdeme sa v po

 Švajčiarsko - Berninské Alpy Ráno parkujeme na platenom parkovisku neďaleko stanice  a hotela Morteratsch. Vyrazili sme najskôr ako sa len po 12dňovej šnúre v robote dalo - o pol siedmej padáme od auta preč. Je zamračené. Dlhá šnúra pekného počasia sa končí. Poobede má podľa predpovede prísť front. Ideme dolinou najprv ku chate Boval. Začína mrholiť prvýkrát. Zisťujeme, že sme na zlom chodníku. Na ten správny trebalo odbočiť už pri stanici... Skratkou po strmej suti sa zahrievame a orientačnú chybičku naprávame. Mrholiť prestalo. Blížime sa ku ch

Bergel - žulová oblasť, ktorá patrí ešte pod Berninské Alpy. Hlavný hrebeň, ktorý leží na švajčiarsko-talianskej hranici tvoria trojtisícovky s vysokými stenami z kvalitnej žuly. Táto oblasť je oddávna vyhľadávaná horolezcami. Najznámejší vrchol oblasti je Piz Badile 3305m. Najdôležitejšie výstupy sú legendárna Cassinova cesta v severovýchodnej stene Badile a druhým síce pomerne ľahká ale dlhá cesta vedúca severným hrebeňom na Badile (Spigolo, Nordkante). V tejto oblasti je množstvo ďalších pekných a dlhých ciest v krásnej žule. Niektoré z n

Už sme boli s Vladom dobre rozlezení, raz do týždňa absolvoval Norton 500 cestu cez Donovaly do Tatier. Ale teraz do toho prišlo niečo, čo nám krížilo plány: letný slalom vo Veľkej Zmrzlej doline som nechcel vynechať. Tak sme sa rozhodli, že berieme lyže aj krámy na lezenie, ale nebude to jednoduché. Pre mňa to nebola novinka, tandem som už v Zmrzlej robil s Ottom Krajňákom – po slalome sme išli Papiruskou na hrebeň a Baranie rohy a zo sedla nazad do cieľa. Otta som vtedy považoval za blázna, lebo prišiel na Šalveják z Kežmarku na bicykli, po tom všetkom

Berbinské Alpy - Val Poschiavo  Švajčiarska dolina Val di Camp je vlastne akýmsi pokračovaním legendárnej bajkovej talianskej Val Violy. Okrem krásnej bajkovej trasy je táto dolina zaujímavá aj dvomi úžasnými jazerami. Lago Saoseo je považované za jedno z najkrajších jazier v celých Alpách. Lago Viola v kráse veľmi nezaostáva. Na túto nádheru dozerajú do výšky sa týčiace končiare z ktorých je asi najväčšou dominantou Corn da Camp vysoký 3232 metrov.  Na výlet vyrážam o pol jedenástej z parkoviska Sfazú (1630m.) Najprv idem na bajku po štrkovej ces

 Berninské Alpy, Val Roseg, Piz Tschierva Na tento kopec vedie najľahšia výstupová trasa z vrcholov hlavného prstenca Berninských Álp. Z terasy hotela Roseggletscher sa však na Tschiervu pozeráme z opačnej strany ako vedie normálka východným hrebeňom. Po dvoch rokoch pozerania sa na výrazný západný hrebeň, ktorý sa už dnes kôli rozlámanej skale ale aj kôli množstvu íných zaujímavejších cieľov nechodí, som sa konečne vybral pozrieť sa ako to tam vyzerá.   Vyrazil som najprv po značkovanom chodníku smer chata Tschierva. Na mostíku vedúcom cez potok te

Na túto tému nie sú žiadne paušálne návrhy ani cesty, ktorými sa dostaneme k činnosti s veľkými emóciami. Môžem to podať ďalej len z vlastnej skúsenosti. Mnohí sa mi vysmejú, lebo poznajú len svoj vysoký športový cieľ a v tom momente sú schopní zablokovať všetky mozgové bunky, ktoré by ich pri jeho dosahovaní rušili. Tak sa dosahujú mimoriadne výkony. Nemám nič proti tomu, ale v praxi jesto viacej horolezcov strednej úrovne, ktorí emocionálne prežívajú dosahovanie svojich cieľov. Horolezci sú považovaní za tvrdých chlapov, sú vraj aj egoist

 Chata pri Zelenom plese 14.06.2015 Brnčalka 10:10 - Malý Kežmarský štít 11:49 - Brnčalka 12:47, výstup 1h 39min, zostup 58min = spolu celé kolečko 2h:37min- časy sú hrubé vrátane všetkých potrebných prestávok na fotenie, prezúvanie a hľadanie správnej cesty   Už na rovinke prístupovej cesty ku chate sa vynorí úžasný pohľad na najmajestátnejšiu stenu v Tatrách. Táto stena je z pravej strany ohraničená výrazným hrebeňom (rebrom), ktoré vyrastá dole pri ústí Medenej kotliny a ako podľa pravítka si to mieri až na vrchol. Prvovýstup urobil Alfr�