Horolezectvo

Na úvod niečo o Jubiläumsgrate Jubiläumsgrat je skalný hrebeň, ktorý sa nachádza v Nemecku, v pohorí Wetterstein Gebirge, priamo nad olympijským mestečkom Garmisch-Partenkirchen. Na západe začína na najvyššom vrchole Nemecka Zugspitze 2963 m n.m. a na východe končí na dominantnom vrchole Alpspitze 2628 m n.m. Na hrebeni je množstvo veží, vrcholov, sediel a zárezov a trasa vedie priamo po nich až na jeden vrchol Hochblassen. Na hrebeni neklesnete pod 2450 m n.m. a jeho celková dĺžka je 8,1 km. Prevýšenie je okolo 900 m. Hrebeň je na viacerých miestach za

Začínam optickým blufom, lebo tento úvodný obrázok nie je skutočný, ale práve to je Šaňov štýl fotografie: vyvolať emócie, ktoré vedú k otázkam.   Profesionálny fotograf vraj zásadne odmieta robiť obrázky, ktoré nezodpovedajú realite. Ale má aj málo porozumenia pre iný druh fotografie. U profesionálov je rozšírená mienka, že obraz, ktorý je digitálne zmenený, je bastard.   Je to ale naozaj tak? Veď predsa Šaňo sám bol profi horský vodca, pozná realitu hôr naspamäť a skúsil ju aj na vlastnom tele. A predsa vidí hory aj z iného uhla pohľ

Po zrušení kontroverznej ale predsa len jedinej lezeckej steny v Poprade v obchodnom centre Max sa Poprad stal pravdepodobne najväčším slovenským mestom bez lezeckej steny. V dnešných časoch keď chce človek niečo vyliezť v prírode a je to jedno či je to výkonnostný lezec alebo turista, bez tréningu na lezeckej stene to pôjde len veľmi ťažko, respektíve s ním to pôjde oveľa ľahšie... Lezecké centrá sú dobré okrem tréningu po večeroch a v zlom počasí aj na budovanie komunity, spoznávanie nových ľudí(spolulezcov) a spoločenský život... Z lezeckej dep

 Dvadsiaty štvrtý ročník popradského festivalu sa začína už čoskoro. V dňoch 12. - 16. októbra vám ponúkne 51 filmov zo štrnástich krajín sveta, besedy s hosťami, výstavy horskej fotografie a preteky v športovom lezení.   Z filmovej tvorby sa môžete tešiť aj na domáce snímky. Medzi nimi má stále miesto Palo Barabáš, ktorý sa predstaví s filmom Sloboda pod nákladom. Rasťo Hatiar uvedie svoj film Obyčajní chlapci o legendárnej skialpinistickej dvojici Trizna - Madaj. Viliam Bendík predstaví svoj film o ultrabehu - 12CH Vysoké Tatry Trail, ktorého prot

Strecha Európy, najvyšší alpský vrchol Mont Blanc (4810 m.n.m.) je v hľadáčiku horolezcov, zdatných turistov, dobrodruhov, ľudí posúvajúcich svoje hranice. Pre nás s Ivkou bol výstup na Mont Blanc logickým vyustením našich spoločných aktivít v horách.   Plánovať takýto výstup treba aspoň mesiac dopredu, aby sa dalo zabezpečiť ubytovanie. Najjednoduchšia sa nám javila možnosť si v pohodlí domova zarezervovať nocľah na chate Goutier. No internetový rezervačný formulár už v júni hlásil posledný júlový týždeň ako plne obsadený. A tu sa za�

Nástup zimy v Tatrách nezávisí celkom od mesiaca v kalendári. Stane sa, že už začiatkom októbra nasneží a sneh sa vo vysokých polách udrží až do jari. Inokedy si zima dáva načas a ešte ani začiatkom decembra neprevláda v panoráme Tatier biela farba. Lezecká sezóna 2015/2016 poskytla ešte možnosť lezenia na vyhriatej skale aj cez dušičkový víkend na prelome októbra a novembra. Mojím prianím bolo sa počas víkendu stretnúť na lane s kamarátmi, s ktorými som počas roka liezol. Začíname s Ferkom a Ľubom v piatok na Ošarpancoch. Vybrané máme najväčš

 Bergelské Alpy: Bondo (823) - Sasc Furä (1904) - Passo Trubinasca (2701) - Passo Porcelizzio (2961) - Rifugio Gianetti (2534) - Piz Badile (3305) Via Normale 3+... A naspäť. 14 hodín, cca 4300+     Prechádzam úzkymi uličkami osady Bondo ráno presne o siedmej. Po skúsenostiach z minulého roku už viem kade, tak sa nezdržujem. Za mostom doprava a hneď strmo hore po starom chodníčku, vydláždenom bergelskou žulou. Pri parkovisku som asi za trištvrte hodiny, pozerám si značky áut. Horolezcov z celej Európy priťahuje tento žulový obor. Pokračujem strmým chod

Liezol už niekto z vás „asi“ prvovýstup? Asi nie alebo asi áno? Tak ste liezli s Vladom Tatarkom, a vtedy bolo o prekvapenia postarané. Bol to zaujímavý výlet, pre mňa tak či tak, lebo ako vždy som sa dozvedel len to, že ideme na Brnčalku. Sme tam ako doma, tak čo ma tam ešte môže prekvapiť? Nejaký kopec pôjdeme, ja som o tom aj tak nerozhodoval. Písal sa 8. máj 1965, pred týždňom sme boli, ako zvyčajne, na Zbojníčke, prešli sme sa na Malý Javorák.   Môj Norton 500 pozná už cestu na Šalveják aj naslepo, a aj miesto, kam schováme motorku, je u

 Písal sa rok 1984 keď švajčiarska dvojica Erhard Loretan a Norbert Joos ako prvá preliezla hrebeňom Annapurien a dosiahla všetky tri vrcholy siahajúce ponad osemtisíc metrov. Oboch špičkových švajčiarskych horolezcov vtedy čakala ešte hviezdna kariéra... a čakal ich aj v niečom spoločný osud. Erhard Loretan sa stal neskôr tretím horolezcom v histórii, ktorý vystúpil na všetkých 14 osemtisícoviek. Jeho krajan Norbert Joos sa zastavil po trinástich úspešných výstupoch na osemtisícovky práve na tej najvyššej z nich - Mount Evereste. Po problémoch s malou

Horolezci poznajú: jedna z piatich vyhradených lokalít pre horolezectvo na území NP Malá Fatra. Na severnej strane Krivánskej Fatry, v ústí Belskej doliny, nad dedinou Belá, nad pravým brehom potoka. V roku 2015 sa OOCR Malá Fatra plesla po vrecku a zainvestovala vraj 6000 Eur do sprístupnenia tohto miesta aj pre turistov. Výsledkom je mostík cez potok, poupravovaný chodník zdola až po najvyšší bod skál, vyštrkované parkovisko povyše mostíka a tri zabezpečené vyhliadky. Ale najmä nová žltá značka, aby sme sa my cepri nemotali po lese a nezavadzali lezcom. Len

Je tomu vyše roka, čo som na Vetroplacha, písal článok o knihe Gastona Rébuffata- The 100 Finest Routes. Klasiky v masíve Mont Blancu. Rok je naozaj dlhá doba a ja verím, že to niekomu z vás pomohlo zoznámit sa s nádherným údolím Chamonix, otestovať tamojší granit alebo ochutnať kúsok z chrumkavého firnu. A verím, že ujo Rébuffat bol pri tom tiež. Tento krát som sa rozhodol, vo volnom pokračovaní, opísať a podeliť sa s vami o dobrodružstvá, ktoré sme so spolulezcami, prežili pri potulkách veľkými severnými stenami Álp. Rovnako inšpirovaný knihou Gast

Aj horali absolvujú odbornú horolezeckú školu a raz ich čaká aj záverečná skúška. Vlado Tatarka ju robil v zahraničí s prospechom 1. Základnú školu absolvoval na skalkách v okolí Banskej Bystrice, ako tovariš pracoval na tatranskej žule a po zdolaní významných ciest a po praktických skúškach na Weberovke, Hokejke, Čiernom štíte, Ľadovom štíte, Gerlachu, Batizovskom štíte, Žltej stene a ďalších ťažkých stenách prišla na rad MASTER skúška. Jej priebeh je už známy pod menom Gipsyho trilógia, teraz ju dopĺňam fotkami s písomným sprievodom

Po dlhšej dobe sa mi opäť podarilo dostať sa k vylezeniu nejakého toho ľadu. Podľa infa od kamošov voľba padla na moju obľúbenú Kvačiansku dolinu. Boli sme tam včera (v pondelok) okolo obeda. Nikde nikoho, ani nohy, svätý pokoj. Ľady sú na prekvapenie dobre vytečené a presne tak akurát tvrdé. Prvý ľad za potokom vyzerá fajn, my sme liezli na druhom, ktorý sa zlaňuje dole do kaňonu. Na to, že je momentálne zima aká je, ľad svojou kvalitou milo prekvapil. Takže ak ste ešte neboli, Kvačiansku dolinu odporúčam. Treba sa poponáhľať, ktovie ako sa táto zima e

Čas mení všetko brutálne rýchlo: dnes by sme išli moderným SUV autom do Lomnice, vyšli kabínkou na vrchol, zbehli feratkou pod stenu, s moderným výstrojom a ľahkými ruksakmi, a o dve hodiny by sme už pili pivo na hornej stanici. Samozrejme nie sami, lebo by liezlo naraz aj päť dvojíc.   Za našich čias sme poznali príchod pod stenu len Jordánkou alebo od Filmárskeho žľabu, krížom do Téryho kuloáru. Boli sme x-krát na Térynke, dívali sme sa tým smerom, ale Vlado nikdy nenavrhol ísť to liezť. Mám dojem, že mal tiež plné gate. Mňa tam neťahalo vôbec

 Švajčiarsko - Berninské Alpy - Engadin -  Pontresina - Lagalb dolná stanica lanovky 2007m.n.m. Nad údolím Engadinu sa vypínajú stovky vrcholov. Človek, keby chcel, mohol by sa na každú túru vybrať na iný vrchol a dlhé roky by nemusel žiadnu túru presne zopakovať. December roku 2015 sa zapíše ako veľmi suchý a na snehovú pokrývku lakomý mesiac. Po tréningu na zjazdovke na vrch Lagalb oproti Diavolezze neďaleko passo Bernina mi padol zrak na neďaleký kopec. Volá sa Piz Alv, vysoký je len tesne pod tri tisícky. Vedel som už dávnejšie, že je to taký Engadi