Koruna Zeleného plesa podľa Jančiho Matavu

V utorok 22.10.2019 spravil Janko Matava, syn chatára z chaty Plesnivec, zaujímavý projekt v kopcoch nad Chatou pri Zelenom plese. Ako sám povedal, cieľom bolo pozbierať všetky významné vrcholy, ktoré sa nad Zeleným plesom vypínajú. Sú to zároveň vrcholy, na ktoré sa pozerá celý život z neďalekých Belianskych Tatier, kde vyrástol a prežil v podstate celý svoj doterajší život. Kuriozitou okrem iného je, že na Jahňacom štíte stál ako trojročný, na Čierny vystúpil keď mal štyri roky a to dokonca po svojich... 

Sympatické je, že Janko má 25 rokov, pokiaľ je zdravý, tak mu to ide dobre v horskom behu aj v skialpe a svoj projekt neodkladal na dôchodok, ale využil prvú poriadnu príležitosť. Scéna sa tak dočkala ďalšieho hodnotného a inšpiratívneho výletu a potvrdila že... žije!! Takže chlapi (aj dievčatá!!!): makáme, plánujeme, pripravujeme a hlavne neodkladáme tie momenty, ktoré by mali byť tými našimi najlepšími, na dôchodok...

Rozhovor s Jánom Matavom na stránke jeho sponzora Norwayshop:  Na Plesnivci som od narodenia

Toľko Vetroplachov úvod a tu si môžete prečítať popis Jankovho výletu z jeho pohľadu:

Ráno o 4:20 vyrážam zo Zeleného plesa (1551 m), mierim rovno po turistickom chodníku do Červenej doliny. Pri Červenom plese na chodníku nechávam ruksak a beriem iba palice a čelovku, smerujem po chodníku na Jahňací štít. Niekoľko spiacich kamzíkov priamo na chodníku, ma vystraší viac ako medveď. Na Jahňacom štíte (2230 m) sa otáčam na päte a smerujem nadol k ruksaku. Beriem prilbu a šliapem smerom do Jastrabieho sedla, potom po lávke najjednoduchšou cestou na vrchol Jastrabej veže (2137 m). Urobím fotku absolútnej tmy a vydávam sa zase dolu k ruksaku. Križujem chodník a smerujem rovno po suťovisku do Východnej Kozej štrbiny, odkiaľ po hrebeni zdolávam vrchol Kozieho štítu (2111 m). Na štíte sa nezdržiavam dlho, pár fotiek oranžovo-červenej oblohy a za tmy sa vydávam tou istou cestou dolu k ruksaku a na chatu, kde dopĺňam vodu a po krátkej pauze smerujem do Veľkej Zmrzlej doliny.

Nad Fľaškou odbočujem vpravo na rampu, po ktorej prejdem do Malej Zmrzlej doliny. Smerujem rovno hore, priamo do Čierneho sedla, potom po suťovisku až na Kolový štít (2418 m). Fotím prvé ranné fotky so slnkom, zdržiavam sa asi tri minúty a hneď mierim späť dole. Zhruba v polovici Malej Zmrzlej doliny sa ťahám vpravo, kde po suchých trávach a kameňoch traverzujem na Čiernu terasu, odkiaľ šliapem priamo k vrcholu Čierneho štítu (2429 m). Na vrchole Čierneho štítu jem prvú snickersku a posielam sms-ku, že som v poriadku, oddychujem asi päť minút a dávam dolu vrstvy oblečenia. Po krátkej pauze zostupujem z Čierneho štítu smerom do Veľkej Zmrzlej doliny a Baranieho sedla.

Obavy z ľadu, snehu a chýbajúcich reťazí v Baraňom sedle sa našťastie nenapĺňajú, a tak jednoducho po reťaziach zdolávam Baranie sedlo, odkiaľ smerujem klasickou cestou na Baranie rohy (2526 m). Cestou hore začínam v pravej nohe cítiť prichádzajúci kŕč, preto zvoľním tempo a dopĺňam magnézium. Na vrchole ďalšia fotka, prvý gél, tyčinka, magnézium a soľ, veľa soli.

Asi po piatich minútach zbieham nadol, po nepríjemnom piesočnatom suťovisku na Téryho chatu (2015 m), kde sa mám stretnúť s kamarátom Gabom, ktorý so mnou pôjde zložitejšiu časť trasy. Na Téryho chate dopĺňam vodu, dávam si polievku, birell, snickersku a oddychujem.

Asi po hodine prichádza Gabo a hneď mierime cez Mačací kotol, cez Malú Lastovičiu štrbinu priamo na vrchol Malého Pyšného a Veľkého Pyšného štítu (2623 m). Na to, že je koniec októbra, je strašne teplo, ale je to lepšie ako hmla a vietor. Na týchto miestach sa príliš nenáhlime, ideme skôr bezpečne. Z vrcholu Pyšného štítu zlaňujeme do Bachledovej štrbiny, odkiaľ pokračujeme Jordánovou cestou až na vrchol Lomnického štítu (2634 m).

Krátka prestávka, opäť tyčinka, gél a vydáme sa dole do Lomnického sedla. Tam sa Gabo odpája a mieri do Tatranskej Lomnice, ja sa vydávam na posledné štíty. Smerujem priamo do Skalnatej doliny a žľabom do Huncovského sedla. Všetky veci nechávam v sedle a naľahko odbieham na Huncovský štít (2352 m). Na štíte sa dlho nezdržiavam a hneď sa otáčam a smerujem dolu do sedla, odkiaľ sa vydávam pomedzi skalné bloky po suťovisku na posledné Kežmarské štíty.

Cestou nahor som prekvapený ako dobre sa mi ide, miestami si dokonca poklusnem. Zdolávam Malý Kežmarský štít a hneď nato Veľký Kežmarský štít (2556 m). Z vrcholu Kežmarského štítu urobím pár pekných fotiek, otváram poslednú snickersku a púšťam sa priamo do Huncovského sedla, odkiaľ idem dolu po suťovisku na turistický chodník smerujúci na Veľkú Svišťovku. Tento úsek zaraďujem jednoznačne k najhoršiemu z celej trasy. Všetko sa sype, všetko padá dolu a pomerne často sa uhýbam kameňom, ktoré padajú spod nôh horolezcov, ktorí zostupujú tou istou trasou za mnou. Už sa mi nejde tak pohodlne ako cestou hore.

Po chodníku vystúpam pár posledných výškových metrov na Veľkú Svišťovku (2038 m). Odtiaľ už len zbieham s úsmevom a ťažkými nohami späť na Zelené pleso.

Po 9 hodinách a 40 minútach, nastúpaných 4 789 metroch a prejdených 28 km, zastavujem hodinky (Na Téryho chate boli stopky vypnuté cca jednu hodinu.).

Janko Matava

 foto: Gabo Šlárko a autor