Horolezectvo

Tak to bolo často, že sme liezli bez plánovania, teda bez vlastného. Aj teraz náhoda: stretnem sa so Zdenom, akurát idem do mliečneho baru na pohár smotany a obložené chlebíčky. Zdeno ma zastaví: „Poď, ideme zjesť niečo do krčmy, aj ja mám hlad.“ Tak oproti Barbakanu je jedna, dáme si pečenú klbásu a po pive. Potom príde otázka: „Čo robíte koncom týždňa?“ „Neviem, Vlado ešte nič nepovedal.“ „Tak poďte s nami, Olina chce ísť na Čertovu vežu, Szczepanského hranu ešte nešla.“ Aby teda nebolo nudno. Tak idem najprv hľadať Vlada, sadnem na

  Vysoké Tatry - Veľká Studená dolina - Javorový štít Vo Vysokých Tatrách si nájde každý druh lezca niečo pre seba. Táto cesta vylezená kedysi dvojicou Šuňa/Kelle ponúka presne to, čo hľadajú začiatočníci. Jednoduchá orientácia v stene (pilier), primeraná obtiažnosť IV-V, a pokiaľ možno bezproblémové odistenie.  Cesta dostala v nedávnej dobe práve kvalitné odistenie - štandy + postupové istenie tam, kde ho treba. A tak sa dnes môžete vydať do Tatier, zaliezť si naozaj bez veľkého stresu. Samozrejme je potrebné mať so sebou aj vlastné veci na

Biancograt - táto obľúbená túra bude túto sezónu ešte viac vyhľadávanejšia. Výstup na Matterhorn totiž značne skomplikuje kôli prestavbe zatvorená Hornli hutte. Toľko mi prezradil jeden známy horský vodca. Po dllhom období dažďa sa v posledných dňoch konečne vyčasilo a tak som dnes využil výborné počasie a bol som sa pozrieť aké sú podmienky na Biancograte. Túto túru totiž značne ovplyvňujú snehové podmienky a tak dokáže byť zakaždým úplne iná. Nebolo tomu ináč ani dnes. Snehové podmienky sú výborné. V stúpaní do sedla Prievlusa je veľa s

Po „oslobodení“ Československa vojskami Varšavského paktu (1968) som sa rozhodol, že sa oslobodím aj ja a zakotvil som aj s rodinou v Bavorsku, kde ma ťahalo ďalej do hôr, ako doma. Počul som už veľa ľudí rozprávať, že si vedia naplánovať priebeh života. Ja to tvrdiť nemôžem, lebo patrím k tomu typu ľudí, čo sa za 5 minút rozhodnú beh života zmeniť. Tak sa stalo, že v auguste 1968 som od strachu, že budem povolaný do armády, zbalil rodinu a lano a emigroval. Stal som sa hneď členom DAV Oberland a potom aj lyžiarskeho klubu Garmisch-Partenkirche

Je to teda zvláštne, koľko mojich známych malo v exile problémy s nadviazaním nových kontaktov. Ako športovec sa niečo také dá ľahko obísť. Hneď od začiatku som bol v DAV priateľsky privítaný, ale asi boli ovplyvnení, lebo som na začiatok zaplatil jedno kolo piva. Od mojej prvej túry na Tribulaun som bol na lane s Edym Slívom. Fungovalo to celkom dobre a po skialpovej túre na Feuerstein, kde som ako prvý zjazdil celú hranu dole, mali ku mne už aj trochu rešpektu. Môj nový partner Edy je taký stredný lezec ako ja, rozhoduje sa v stene trochu pomaly čo ďal

V  tomto článku by som rád opísal nový outdoroový štýl, ktorý je vlastne kombináciou dvoch horských aktivít: turistiky a lietania na padáku. Väčšina Hike&Fly nadšencov si chcú vychutnať výstup ako aj let. Skrz túto kombináciu dvoch aktivít v prírode zažijeme oveľa intenzívnejší a emocionálnejší zážitok a túre dodáme určitú kvalitu.   H&F nadšenci to praktizujú z rôznych príčin. Extrémni športovci chcú čím skôr stáť na vrchole, ale na druhej stráne nechcú ísť dole peši, alebo hobby piloti chcú spraviť niečo pre svoju kon

Kto vystupuje prvýkrát v živote do Malej Studenej doliny, musí sa opticky stretnúť s touto síce malou, ale impozantnou stenou. Nebol som tam prvýkrát kvôli lezeniu, ale na výlete cez Baranie sedlo na Zelené pleso. Vtedy som o tom ani nesníval, že tu budem niekedy liezť. Že je za ňou Prostredný hrot som zabudol, ale stena mi ostala v pamäti. Takže keď sme začali s Tatarkom spolu liezť a on navrhol, že tam musíme ísť, vedel som si presne predstaviť, čo ma čaká.   Čakala nás ako vždy obligátna jazda na Nortone cez Donovaly do Tatier, kde sme už poznal

Rozsutec, impozantná skalná bašta v Malej Fatre, vypína sa nad rázovitou dedinkou Štefanová do výšky 1606m. Turistov oddávna láka pokochať sa pohľadom z vrcholu na šírošíry kraj, horolezcov zas svojimi skalnými stenami. Áno, Rozsutec poskytuje možnosti cvičného lezenia vo vápenci rozličnej klasifikácie. Snom každého horolezca však bola jeho mohutná západná stena, ktorá dosiaľ odolala všetkým náporom.   Taký sen, zmocniť sa krásy krajiny a štítu exponovanou horolezeckou cestou, premohol aj myseľ nášho priateľa Milana. Keď sa s ním zdôveril

Babie leto v Tatrách. Hore je teplejšie ako dole. Vo Veľkej Studenej je ráno tieň a chlad. Pri kráčaní do kopca s batohom plným lezeckého výstroja to nevadí. V Bufete sa rozhodujeme kam ďalej. Obloha je modrá. Bolo by škoda ostať dole na Streleckej veži. Odbočujeme z chodníka doprava smer Strelecké polia. Nad nimi už na nás čaká Široká veža.   Matúš odmieta ísť Motyku. Tú išiel nedávno, vraj to bolo moc ľahké. To by nám ostatným nevadilo, ale smerujeme inam. Matúš má už pre nás vybratú inú cestu: Čerešňový pilier V+.   Počasie je ideáln

Stephanie Davis je americká horolezkyňa,  lezkyňa a basejumperka. Narodila s v Gruzínsku, žila v New Yorku a momentálne sa vyskytuje v oblasti Moab - v Utahu, Yosemite Valley a Californii. S lezením na skalkách začala až ako 18-ročná. Lezenie ju tak chytilo, že aj napriek zákazom svojich rodičov sa jej stalo vášňou. Odišla z univerzity, kde študovala právo a proti vôli rodičov sa presťahovala do Utahu, kde mala väčšie lezecké možnosti. Živila sa ako čašníčka a bývala vo svojom aute, len aby bola v kontakte so skalou a v prostredí, ktoré milovala. Moment�

Zimná sezóna sa blíži a aby sme navodili atmosféru pred novou skialpovou sezónou, vyspovedali sme asi najvýraznejšiu postavu extrémneho lyžovania na Slovensku v posledných rokoch – slovenského reprezentanta v horolezectve Mira Peťa (28r.).       Ako si sa dostal k lyžovaniu/lezeniu? Aké boli tvoje začiatky?   Už od malička ma rodičia brávali do hôr – v zime na lyže, v lete na turistiku, neskôr aj na skaly. Lyžovať sa som učil v Jasnej ešte niekedy v predškolskom veku a prvý strmší žľab (Meteorologický žľab z Chopku) som zlyžoval ako

Rovinatá a vyprahnutá krajina za oknami autobusu pomaly mení svoj charakter a divoká rieka sa prudko zarezáva do hladkých žulových dosiek, z ktorých kde-tu vyrastajú útle borovice. Holé pláne porastené suchou, zožltnutou trávou sa menia na husté dubové lesy, ktorých pestrost dopĺňajú vysoké sequoie, borovice a iné druhy ihličnanov. V tom sa pred nami objaví obrovská, skoro tisícmetrová žulová stena. Vyrastá priamo zo zelenej lúky a jej hladké, do zlata sfarbené steny nám vyrážajú dych. El Capitan! Prichádzame do Yosemite Valley. Kolko som na túto ch

Víťazstvá a porážky sú ako dve sestry, v živote zažije človek obe. Z víťazstiev sa tešíme, sú pre nás nutné, aby sme si udržali dobrú morálku a neupadali do depresií. Porážky nenávidíme, vyhýbame sa im. Ale aj porážky sú v živote nutné. Naučia nás pokore, ale prinútia nás aj mobilizovať všetky naše sily, hlavne psychické, aby sme ich prekonali. Bez porážok človek často ani nevie, čo v ňom väzí, lebo nemá príležitosť ukázať svoje skryté, vnútorné kvality.   Ležím na nemocničnej posteli v Poprade. Je prvý september. Nado mnou s

Bradavica leží v hrebeni ktorý vybieha z Východnej Vysokej a končí Slavkovským štítom. Z východu tento hrebeň ohraničuje Veľká Studená dolina zo západu masív Bradavice ohraničuje Velická dolina. Z vrcholu Bradavice vybieha na juh ešte hrebeň nazývaný Velické Granáty. Vrchol Bradavice je tak trochu v tieni populárnejších tatranských štítov, hlavne hneď oproti ležiaceho Gerlachu. "Výstup na Bradavicu je pre mňa najkrajším tatranským výstupom!" povedal mi raz jeden kamarát a tatranský znalec. Odvtedy sa mi na ňu podarilo vystúpiť dvoma cesta

Kuchyňa je vyhriata, za oknami fučí severák. Stôl je prestretý. Nedeľná idylka, ako ju vídame v každej klasickej rodine. Obed končí, dve malé deti sú sýte, mamička sa pripravuje na zaslúžený poobedňajší odpočinok. Menšie z detí, syn, má len niekoľko mesiacov, dcéra bude mať dva roky. Otec pripravuje kávu, vymieňa deťom plienky a uloží ich na poobedňajší spánok. Je január. Nebo je zamračené. Deň je síce suchý, ale studený. Obyčajný zimný deň na úpätí pahorkov, neďaleko veľkomesta.Pre otca, lezca - samotára, však tu klasická schéma konč�