Horolezectvo

  Piz Bernina (4049m) je najvýchodnejšou štvortisícovkou, najvyšším vrcholom tzv. Berninských Álp a zároveň aj najvyšším vrcholom a jedinou štvortisícovkou Východných Álp. Nachádza sa v juhovýchodnom Švajčiarsku na hraniciach s Talianskom. Najľahší výstup na vrchol vedie hrebeňom Spalla (obtiažnosť II., PD). Na tento hrebeň sa dá dostať z talianskej a rovnako aj zo švajčiarskej strany. K výstupu je hojne využívaná chata Marco e Rosa (3609m.) Zo švajčiarskej strany vedie prístupová cesta skalným hrebeňom Fortezzagrat a potom ľadovcovým balkónom

Talianske mestečko Arco ležiace neďaleko severného pobrežia Lago di Garda je skúsenejším skalolezcom notoricky známe. Túto stručnú informáciu o prekrásnom lezení na slnečných platniach, kúsok severne nad osadou Dro v údolí Val Sarché, venujem hlavne lezcom začiatočníkom. Hlavne tým, ktorí si nepamätajú, kedy naposledy liezli 15-dĺžkovú cestu po nádhernom vápenci a po všetkých tých vápencových útvaroch, aké z neho tečúca voda dokáže vymodelovať.   Neboli sme v Arcu prvý raz, kým sa nám podarilo v sprievodcovi objaviť oblasť s podozrivo dlhý

Berninské Alpy s najvyšším vrcholom východných Álp Berninou (4048m) sa nachádzajú na juhovýchode Švajčiarska na hraniciach s Talianskom. Neďaleko známeho St. Moritzu sa dajú nájsť pekné kopčeky pokryté ľadovcami, rozvrásnené ľadovcovými trhlinami, jednoducho divočina ako sa patrí... Nie nadarmo sa hovorí o alpských končiaroch ako o poslednej divočine v strede Európy. Najznámejší a aj najžiadanejší výstup v týchto horách je určite Biancograt, vedúci na najvyšší vrch samotnej Berniny, ale okrem neho je tu množstvo ďalších lahôdok, ktoré

Južná stena Volej veže (Volovky) je známa svojími krásnymi žulovými platňami. Lezecké cesty rôznej obtiažnosti sa tu preto tešia veľkej obľúbenosti medzi lezcami. Každý si príde na tejto slnkom vyhriatej skale na svoje. Netreba sa mi veľmi zamýšľať nad tým, kde som v Tatrách liezol najčastejšie... aj to o niečom svedčí. Len pozor na frekventované víkendy v peknom počasí. Stalo sa nám aj to, že nás pri lezení Stanislawskeho prezlaňovala česká dvojka. Samozrejme spolu s nimi išla dole spŕška kameňov.     Na obľúbenosti tejto steny v posledn

Wilder Kaiser - Rakúsko Môže byť aj horolezec tehotný? Sprostá otázka? Ale môže mať podobné symptómy. A z toho vznikla táto túra. Našiel som po "zmene" bydliska nového partnera miesto Gipsyho. Niečo sme už spolu poliezli a sme teraz na tréningu na skalke v Puchheime, nad riekou Isar pri Mníchove. Asi ako Jakub pri Bystrici. Robíme traverzy, kto skorej vypadne platí pivo. Tak platím ja. Sedíme v Biergarten pri moste v Grunwalde. Začnem spomínať, že popri letnom lyžovaní som si často aj po tréningu na Baraních rohoch s pôžitkom zasóloval. Edy Sli

Medzi masívom Vysokej a hrebeňom Bášt, ktorému kraľuje Satan, sa vypína horský hrebeň, ktorý je tak trochu v tieni okolostojacich štítov. V tieni ani nie tak svojou polohou, ani nie výškou, ale skôr v tieni záujmu vrcholovchtivých horalov.  Bola to až nádherná jeseň 2011 (vraj najsuchšia za posledných 100 rokov), ktorá nám ponúkla šancu zistiť krásu a hlavne hodnotu tohto nádherného hrebeňa. Najväčšie plus tejto veľmi členitej, rozmanitej túry po hrebeni Kôpok a pomedzi Popradské vežičky totiž vidím práve v tom, že všetky tie tatranské vrcholy

“Dvaja horolezci visia v zvislej stene. Sú v bezvýchodiskovej situácii. Sú stratení, nepomôže im ani modliť sa. Prší ako z krhle, hromy bijú, blesky križujú nebo. Síl im viditeľne ubúda. Vôľa na prežitie klesá. Ich život visí len na vlásku. Nemilosrdná a krvilačná Hora čaká na svoje obete. Nechá človiečikov ešte nejaký čas potrápiť sa, potom ich zhltne. Ich tela rozdrví svojimi ostrými žulovými zubmi, pochutná si na šťavnatej človečine a nakoniec vypľuje ich nestráviteľné kosti”. Tak nejako by mohol začínať banálny horolezecký krv�

Taliansko - Dolomity - passo Falzarego Talianske Dolomity sú multifunkčné veľhory. Každý milovník horských športov si tu príde na svoje. Počas nášho minuloročného lezeckého výletu sme strávili veľkú časť v okolí cestného sedla Falzarego pod kopcom Lagazoi. Práve Lagazoi sa aj s okolitými scenériami zapísal aj do filmovej histórie: natáčali tu film Cliffhanger. Kúsok odtiaľto v skalnom meste Cinque Torri zase natáčali film Medveď. My sme nenatáčali nič, ale každodenné búrky vytáčali nás. No skúste nastúpiť do neznámej cesty s rizikom, že sa o

Tohtoročný, v poradí štvrtý ľadovo-filmový festival sa niesol v osobitom duchu. Atmosféra gradovala od piatkového večera príchodom silných mien. Horec, fernet, borovička. Zabávali nás počas premietania filmov, hry na gitare aj ušitrhajúceho spevu. Keďže predpovede počasia nás strašili zrážkami a vysokými teplotami, nikto sa do postele (nech už čiej koľvek) nechystal. Dupot v chate o pol štvrtej ráno tento raz nehlásal nástup pod stenu, ale nástup na spánok, čo bolo dôvodom, že v sobotu o 12tej bolo zaregistrovaných 5 pretekárov :)   Neštandard

Dlho som rozmýšľal nad tým, pod akým titulom by som spravil portrét jedného univerzálneho horolezca, tak ho nazvem jednoducho Horský vodca v penzii. Nebudeme tu teraz znásilňovať UIAA stupnicu obtiažnosti, nie sme výkonnostná komisia a Šanko, ako ho voláme, už s jeho ročníkom nemá ambície byť členom v nejakej reprezentácii. Dovolím si tu písať o človekovi, ktorý celý svoj život ostal verný horám a ostane, pokiaľ to jeho hnáty dovolia.   Krátka biografia nám hovorí, že mal to šťastie chodiť už ako dieťa s rodičmi do Tatier, tam bol doma. Štúdiu

Jalovec 2245m Comici VI Trávnik 2337m Aschenbrenner VI+ Zlý Zub 2678m Diretissima VI+   Tatarka-Banko 1967        Tentokrát sme postavili latu trocha vyššie a Vlado si trúfa tieto skalky zdolať. Vlado sa ženil veľmi mladý, tak sme v záhrade jeho ženy Nóriky pri grilovaní naplánovali celý priebeh cesty do Julských Dolomitov a na Rilu. Ideme tentokrát traja, moja žena Pira, Vlado a ja, Pira bude vandrovať. Máme za sebou vynikajúcu prípravu v Tatrách, ale že čo nás tam čaká, nevieme odhadnúť. Mám veľký rešpekt pred týmito menami a ako vyučený

Každá generácia má svoje idoly, podľa ktorých sa orientuje. Aj tatranské štíty zažili dobu prvovýstupov a športového lezenia, za našich časov to boli mená Puškáš, Gálfy, Urbanovič, Kelle, Zibrín, a aj mladší: Orolín, Kriššák, Dieškovci, Pochylý, Ďurana a ešte mnoho iných. Čo ostáva jednému zelenáčovi iné, ako opakovať nejakú cestu po týchto borcoch. Vlado to vedel všetko, skoro naspamäť, ten aj zaspával so sprievodcom v ruke. Tak nie div, že Vlado mi zasa raz prezentuje výstup na Čierny štít, Puškášovou cestou. Tam idem s radosťou, podľ

Zdeno ZIBRÍN (*1931 Brezno +2004 Králiky ) a Olga ZIBRÍNOVÁ (*1931Praha)   Musí sa dlho hľadať, kým sa nájdu manželské páry, ako to náhoda chcela u týchto dvoch ľudí. Narodení v tom istom roku, zaľúbili sa nielen do seba, ale aj do toho istého športu – horolezectva. Obaja boli členmi národného družstva, našli sa pre seba na sústredení československých horolezcov. Obaja dosiahli na domácich aj zahraničných horách vynikajúce výkony, obaja boli vyznamenaní odznakom Majster športu, boli aj na tých istých expedíciách v zahraničí. No a na čo nesm

Južná stena Kežmarského štítu je jedným z najväčších slovenských  „Bigwallov“, čo sa lezenia týka. So svojou výškou cca 550m je preto vyhľadávaným miestečkom lezcov, túžiacich po viacdĺžkových tatranských cestách. Ponuka ciest v tejto krásnej stene je naozaj pestrá a tak je možnosť zaliezť si od tých najľahších obtiažností až po ťažké lezenia do IX. stupňa. Stenu pretína výrazná rampa približne v jej strede a práve nad ňou v ľavej časti sa nachádzajú kultové miesta a cesty ako napr. Pochylého platne, Tulák po hviezdach, Total Free Ja

Hokej je na Slovensku národným športom, popri tunelovaní a varení halušiek samozrejme. Tie dlhé pravé tatranské zimy, čo som strávil v Tatranskej Lomnici opretý o hokejku, sú už dávno preč. Aj to klzisko na ploche štyroch tenisových kurtov je už dávno... S hokejom som už dlho nemal nič spoločné. Až jedného dňa prišla znovu chvíľa vziať hokejku do rúk. Tú tatranskú, horolezeckú, tú na Lomnický štít.   Hokejka na Lomnický štít je jednou z najznámejších lezeckých ciest vo Vysokých Tatrách. Prvovýstup spravili F.Plšek a V.Zachoval 22.8.1950. V