Babie leto v Tatrách – hľadanie lezeckej motivácie

Nástup zimy v Tatrách nezávisí celkom od mesiaca v kalendári. Stane sa, že už začiatkom októbra nasneží a sneh sa vo vysokých polách udrží až do jari. Inokedy si zima dáva načas a ešte ani začiatkom decembra neprevláda v panoráme Tatier biela farba. Lezecká sezóna 2015/2016 poskytla ešte možnosť lezenia na vyhriatej skale aj cez dušičkový víkend na prelome októbra a novembra.

Mojím prianím bolo sa počas víkendu stretnúť na lane s kamarátmi, s ktorými som počas roka liezol. Začíname s Ferkom a Ľubom v piatok na Ošarpancoch. Vybrané máme najväčšie klasiky – Puškáša a Plška v JV-stene. Začíname z ostra a vynechávame prvú rozlezovú dĺžku v Puškášovi a Ľubo hneď nastupuje do dĺžky kľúčovej. Zo spoďáku vyložiť vysoko pravú nohu a po výtlkoch od skôb nepríjemnou špárkou s nohami na trenie.

Pred nástupom do cruxu sa dá relatívne ľahko cvaknúť borhák, no popritom aj zakladať treba a človek je rád, keď po traverze do ľave príde na tutový štand. Ku zlaňovacej retiazke sú to ešte dve dĺžky a malo by sa aj mne aj Ferkovi po jednej ujsť.

V druhej dĺžke sa lezie hneď od začiatku do prava ubiehajúcou špárou po starých skobách. Fero vybavený dostatkom matrošu druhý skobový štand vo výleze zo špárky vynecháva a dolieza značen odľahčený na štand. Rýchlo zlaníme na nástup, skromné občerstvenie a je rad na mne. Pretraverzujem od Puškáša ešte viac do prava a preliezam úvodný previštek, už ľahšie špárou mierne doľava a rovnako ako Feri si dávam prídavok. Krásnou dĺžkou k druhému štandu. Odmena za prelezenie VI- fleku je krásny dolez ku dvom borhákom.

Slnko už pomaly zapadá a Ľubo sokolíkmi bezchybne prelieza predposlednú dľžku dňa. Na záver máme pre Fera nachystanú delikatesu. Najprv nepríjemný,ťažko odistiteľný traverz do prava do špáry a cez historický drevený klin treb prekonať obrovskú skalnú vagínu. Po 20 m je dobrodužstvu koniec a zlaňák dávame ešte za svetla.

Na sobotu vyberáme Hviezdovu cestu na Volej veži (VI/VI+). Pred Eštok-Janigom mám ešte stále rešpekt a rád by som túto cestu vyliezol voľne bez sedenia, tak si ju odkladám na neskôr. Je pomerne chladno a po príchode pod nástup sa nám do lezečiek obúvať veľmi nechce.

Prvú dĺžku si beriem ja a štandujem v Stanislavskom. Nie je veľmi, čo opisovať a do druhej najkrajšej dĺžky nastupuje Ľubo a aby som nezabudol na dnes máme vďaka Alče aj veľmi milú dámsku spoločnosť. Prvolezca zrejme uchvátili krásne šupiny a pekné plaťnovité lezenie, preto vynecháva druhý štand a ide rovno na policu pod poslednou dĺžkou. Tu nám smer nie je úplne jasný a namiesto komína vpravo, sledujem dve staré skoby priamo nad policou a po chvíli som už v ľahšom teréne. K zlaňovacej a trochu zaľadnenej retiazke v Puškášovom komíne sa dostávame výrazne jednoduchším terénom a na dvakrát zlaňujeme spolu s maďarskými horolezcami naspäť pod stenu.

Tri dni za sebou som ešte nikdy v horách neliezol a preto mám trochu obavy, ako to dopadne. Nechceme nikam ďaleko a preto voľba padá jednoznačne na Galériu Ostrvy. Dieškov komín som už raz liezol, no nie veľmi pôsobivým štýlom .

Je chladno a mne sa nohy v lezečkách vôbec nechcú zohriať. Po prvej dĺžke v ľubovom podaní, nastupujem do druhej,kde sa lezie hneď od štandu, dá sa aj založiť aj skoby su k dispozícií, tak to hádma nejako preleziem. Slnko ešte do steny nesvieti a ja nemám zo seba dobrý pocit. Pred traverzom doľava za hranu mi ustrelí noha a po asi 7 m som pri Ľubovi na štande. Som v poriadku, no morál je značne naštrbený. Technicky doliezam na štand a nenechám sa presvedčiť k pokračovaniu. Pohľad do kúta hore mi nie je vôbec sympatický a zlaňujeme. Takto sa mala skončiť letná lezecká sezóna – neúspechom.

Keď sa na Popradskom plese stretnem s Mišom a Paľom, ktorí ospevujú rajbasové lezenie v platničke cesty Spiaci jaguár a perfektnú skalu v Starých časoch na Ošarpancoch, je mi jasné, že pondelok ešte niečo skúsime.

Meníme dobre známu Mengusovskú dolinu za lezecky neznámu Mlynicu. Voľba padá na Stenu pod Skokom, s novou cestou Eufória. Mali by nás čakať tri dĺžky a kedže chceme prísť do Bratislavy v rozumnom čase, bude nám to určite stačiť.

Prvá dĺžka je už preistená nitmi, no tie sú stále od seba vzdialené na viac ako 5 m a medzi nimi sa založiť veľmi nedá. Skala je však chytovatá a prvý štand je na príjemnej polici. Dolieza Paľo aj Mišo a krásna naklonená platnička preistená troma nitmi vychádza na Paľa. Škoda, že táto dĺžka je taká krátka. Slnko sa láme na hrane platne a pár krokov je skutočne veľmi pekných po malých stupoch a výborne padnúcich lištách. Tretia dĺžka je len dolez komínom na hrebeň. Máme vymyslené, že zlaníme cestou Nemorálny tanec a vyhneme sa zostupovému suťovisku.

Nájdeme zlaňovaciu retiaz a obdivujeme krásnu plaťnovitú, športovo preistenú dĺžku za 7+. Nad ňou previs za 8-, skutočne lákadlo do budúceho roka.

Cesty vylezené v babom lete jesene roku 2015.

Lukáš Stanzel