Horolezectvo

 Rakúska zdravotná sestra prepadla čaru hôr už v detstve. Prvé túry absolvovala ešte ako dieťa s partiou okolo miestneho farára, náruživého turistu a horala. Neskôr už ako mladá žena to začala skúšať vo vyšších horách cez dovolenku popri zamestnaní. Postupné krôčky neboli ľahké. Zďaleka nie vždy sa jej podarilo vystúpiť na vrchol. Druhý himalájsky pokus však už vyšiel a postavila sa na vrchol Cho Oyu. Ako sama vraví: "Po štvrtej úspešnej osemtisícovke, ktorou bol Nanga Parbat som dostala toľko žiadostí o prednášky a premietania, že som

Na správy z náročných expedícií sme zvyknutí - z tých nedostupnejších, vyšších a vzdialenejších pohorí (a iných častí) sveta. Ale expedícia do Tatier??? Toto si ale máloktorý laik uvedomuje, pritom každý tatroznalec to naopak potvrdí a vyjadrili sa k tomu aj viacerí svetoví horolezci - že zdolať hrebeň Vysokých Tatier v zimných podmienkach je náročnejšie, ako vyliezť na Everest. A ešte v materiálových podmienkach roku 1955! A presne o tom je veľmi zaujímavá knižka z dielne tatranského vydavateľstva I&B (2016). Hovorí o tom, že aj v najmenších ve

 Vysoké Tatry - Tri Studničky - Kôprová - Nefcerka - hrebeň Hrubô - Furkotská dolina - Štrbské pleso = 13,5 hod Je 4:30 a potom ako sme jedno auto zaparkovali na Štrbskom plese vyrážame od druhého z parkoviska na Troch Studničkách. Marcel to nadnes vypočítal na 15 hodín. Ak pôjde všetko hladko tak ako má... Pri nástupe nehľadáme cestu. Dnes idem s parťákom, ktorý to tu už dobre pozná... Nástup na hrebeň nám aj tak trvá cez tri hodiny. Marcel vybral Zadnú Garajovu vežu ako miesto, kde začneme na hrebeni. Na nej už raz pri prieskume hrebeňa bol. Podarilo

 Hrebeň po ktorom kráčali Pochylý, Plulík či Sabovčík začína alebo končí v Kopskom sedle. Hrebeňovka na Jahňací štít síce nie je ťažká lezecká túra, ten impozantný hrebeň ktorý doslova bije do očí už od Bieleho plesa zato ponúka nádherné výhľady na obidve strany Tatier. V prvom diely horolezeckého sprievodcu od Arna Puškáša sa dočítate, že postup hrebeňom je za II. Opis je skromný, variánt je viacero, obaja sme tu boli už viackrát. Nebudem sa snažiť o presný opis trasy. Na jej zvládnutie je potrebné mať skúsenosti z pohybu mimo chodníkov

Sú 2 hodiny po polnoci siedmeho februára. Neúnavné poryvy vetra lomcujú stanom v C1 a nepomáhajú ani štuple v ušiach. Po obhliadke C2 v čerstvom snehu a kvôli nastupujúcemu veternému počasiu som sa včera definitívne rozhodol a zmenil plán: z Poľskej priamej cesty (polish direct) prechádzam na Poľský traverz. Krátko pred svitaním vietor konečne zoslabuje. Obúvam duplexy, rýchle raňajky, trocha čaju a okolo pol siedmej vyrážam z C1. Cieľ je jasný: Aconcagua. Štyri dni po príchode do BC – Plaza Argentina. Cítim sa v skvelej forme. Idem pomerne na �

Ťažká diagnóza „Postihnutí často trpia radosťou z vlastnej bolesti, únavy a vyčerpania. Ešte aj v zime. Ale v peknom prostredí. Je to úchylka. A nedá sa liečiť.“   A tak sme skúsili ako vôbec prvá žena a prvý muž, či je v našich silách prejsť pešo takýmto „nonstop štýlom“ celý zimný hrebeň Západných Tatier (neexistuje žiadna zmienka o prechode týmto štýlom na internete, či v dostupných materiáloch Jamesu).   Hrebeň je pre mňa magické miesto, príťažlivé od prvej chvíle. Jeho kľukatá línia vedie od Hút až do Vysokých Tatier

 Ankety typu športovec roka, či mesiaca nijak systematicky nesledujem, ale výsledky tohtoročnej ma zaujali, resp. vo mne vyvolali zmiešané pocity. Konkrétne ma rozrušilo pomerne nízke umiestnenie Petra Hámora. Petra Hámora osobne nepoznám, rovnako ako žiadneho iného z vrcholových športovcov. Jeho výkony dlhodobejšie so záujmom sledujem podobne, ako výkony napr. Petra Sagana, či iných neprehliadnuteľných Slovákov. Tie Hámorove sú už skoro 20 rokov konštantné, cieľavedomé a na svetovej úrovni. Jeho snaženie v dosiahnutí Koruny Himalájí vyvrcholilo práve v

Dnes, keď je u nás skialpová sezóna už v plnom prúde, prídu mi spomienky na slnečnú Sardíniu vzdialené na míle ďaleko v časopriestore. Pri pohľade na fotky však opäť cítim teplý piesok pod nohami, slnkom zaliate biele pláže a príjemne vyhriate vápencové skaly, na ktorých sme liezli. Hovorí sa, že najspoľahlivejšou vecou v živote je náhoda, a práve ona ma priviedla po prvýkrát na Sardíniu. Vtedy to bol len krátky výlet na pár dní s cieľom pospať si na pláži, ale už vtedy som pochopila, že táto krajina skrýva pre mňa velký potenciál čo

 Vysoké Tatry - Mengusovská dolina Babie leto, október 2017. Z chodníka, ktorý nám umožnil rýchly presun a nabratie výšky, odbočujeme pri Žabích plesách. Odtiaľto postupujeme chodníčkom smer Volovcové sedlo, pod ním smer Volí chrbát. Na hrebeň sa dostaneme kúsok od Hincovej veže. Odtiaľto už nasleduje miestami trojkový terén. Zliezame stienku, našťastie nie s veľkou expozíciou, a cesta na Hincovu vežu je voľná. Výhľady do severu  rovnako aj ku Hincovmu sedlu sú parádne. Týmto (pre nás novým) vrcholom v Tatrách túra nekončí. Poctivo nabratú vý

Známy horský filmár z Liptova Rasťo Hatiar chystá na jeseň premiéru svojho najnovšieho filmu s názvom Teória šťastia podľa Rybanského. Diváci budú mať možnosť prvý raz uvidieť tento film na známom festivale v obci Dúbrava na Liptove. Pri tejto príležitosti sme Rasťovi dali pár otázok a zároveň vás všetkých pozývame na premiéru filmu:   Ako vznikol nápad natočiť takýto film? Prvá časť nápadu vznikla na expedícii vo Švédsku, kde som bol spolu so synmi Ľuba Rybanského staršieho s Ľubom a Maťom Rybanskými. Tam sme sa počas dlhých stude

V roku 2006 vyšla kniha Piz Badile – katedrála zo žuly, ktorú napísali Marco Volken a Giuseppe Miotti a ktorá  zachytáva históriu alpinizmu na jednom z najznámejších alpských vrcholov, ležiacich na hranici medzi Švajčiarskom a Talianskom. Hlavne jeho SV stena patrí medzi vyhlásené severné steny v Alpách. Horolezeckú históriu na Piz Badile písali v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia významne aj slovenskí a českí horolezci. Autori publikácie vysoko hodnotia náš prínos lezeniu na Badile a konštatujú, že práve československí lez

Jeden z najlepších slovenských horolezcov Michal Sabovčík a rovnako slovenská špička v paraglajde Juraj Koreň sa rozhodli posunúť svoje limity a vymysleli spolu naozaj originálny projekt. Jeho cieľom bude postupne vyliezť a na padáku zletieť sedem panenských štítov na siedmich kontinentoch. Na prvú časť tohto projektu by sa chceli vybrať už v decembri. Ich plány sú odvážne: na požičanej plachetnici preplaviť Drakeov prieliv, pristáť v Antarktíde a vyliezť a zletieť na padáku nejaký ten panenský kopec. Ten by si tak mohli potom pomenovať podľa svojej v�

 Vysoké Tatry - Sliezsky dom - Velická dolina - masív Bradavice - velické granáty Je november 2011 a vo Vysokých Tatrách zúri neskutočné babie leto. Potrebujeme vymyslieť niečo ľahšie, kratšie, ale tak aby to dávalo zmysel. V teréne sme takmer každý deň už niekoľko týždňov... Ráno vyrážame peši z Tatranskej Polianky chodníkom na Sliezsky dom. Aj keď sú slnkom vysvietené južné svahy suché, v tieni už je vrstva premrznutého ľadového snehu. Preto potrebujeme celý deň ostať na slnku. Naším cieľom je Dvojitá veža, nevysoký skalnatý vrchol vypín

 Švajčiarsko - Engadin - Maloja - Val Forno - Fornohutte - Monte Rosso Už pri nedávnej návšteve na chate Forno som sa dozvedel že chatár Beat sa po preznačení modrej trasy na pass Casnil Sud pustil aj s priateľmi do budovania úplne novej modrej trasy na vrchol Monte Rosso. Modrá značka znamená v týchto končinách vysokohorskú trasu ktorá nie je špeciálne upravovaná a turisti sa na nej pohybujú na vlastné nebezpečenstvo. Pri ďalšej návšteve som prišiel na chatu až o tretej poobede ale to mi nevadilo aby som nevyskúšal len pred pár dňami dokončenú trasu. N

 Švajčiarsko - Engadin - Maloja - Val Forno  Hneď za Malojou v smere na Chiavennu, ešte skôr než začnete v serpentínach prudko klesať treba odbočiť doľava na parádne veľké a bezplatné parkovisko. Odbočka je označená. Odtiaľto vedie cesta ku jazeru Lej Cavloc, ktoré patrí k najkrajším široko ďaleko ale samozrejme nie ďalej ako je Val di Campo :) Keďže ma čaká dlhý deň nešpekulujem a idem po ceste, miestami štrk, inokedy asfalt. Dá sa ísť aj chodníčkom ale potom treba ísť okolo jazera. Popri malej reštaurácii so slnečnou terasou len prefrčím. Ne