Úvaha k ankete športovec roka 2017...

 Ankety typu športovec roka, či mesiaca nijak systematicky nesledujem, ale výsledky tohtoročnej ma zaujali, resp. vo mne vyvolali zmiešané pocity. Konkrétne ma rozrušilo pomerne nízke umiestnenie Petra Hámora. Petra Hámora osobne nepoznám, rovnako ako žiadneho iného z vrcholových športovcov. Jeho výkony dlhodobejšie so záujmom sledujem podobne, ako výkony napr. Petra Sagana, či iných neprehliadnuteľných Slovákov.

Tie Hámorove sú už skoro 20 rokov konštantné, cieľavedomé a na svetovej úrovni. Jeho snaženie v dosiahnutí Koruny Himalájí vyvrcholilo práve v tomto roku. Okrem Koruny má na konte ako jediný Slovák aj 7summits a je jediným človekom na zemi, ktorý stál na štatisticky najnebezpečnejšom kopci sveta Annapurne dvakrát, z toho raz sám. Toto je len veľmi stručný „výcuc" z jeho „športovej“ kariéry.

Kladiem si preto, a možno nie som sám, otázku, či máme na Slovensku až toľko športovcov, ktorých aktuálna, či dlhodobá výkonnosť vykazuje vyššiu úroveň. Kladiem si tiež otázku, či je vôbec na mieste porovnávať štandardné, viac, či menej exaktne merateľné disciplíny s niečím takým expresívnym, ako výškové horolezectvo. Osobne nie som presvedčený o vhodnosti porovnávania horolezectva s čímkoľvek iným, dokonca ani o tom, či je možné horolezectvo  jednoducho nazvať športom, ale to som už v inej téme, vrátim sa teda k výsledkom ankety.

Človek by očakával, že ak sa už odborne angažovaný Klub športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov rozhodne z akéhokoľvek dôvodu zaradiť do porovnania aj horolezcov, bude ich výkonu venovať náležitú pozornosť hodnú profesionálov a prehodnotí ich počiny v reálnej vzťažnej sústave konkrétneho športového odvetvia, nie len na základe všeobecnej popularity, či zabehaných schém.

Následne by si miera výkonu zaslúžila ďalšie, nazvem to „širokospektrálne koeficientovanie“, v ktorom sa zohľadní - systematickosť prístupu športovca, reálnosť opakovateľnosti výkonu, jeho dlhodobý výkon a úroveň výsledkov,  spoločenská edukatívna a osvetová hodnota, kvalita zázemia konkrétneho športového odvetvia a v neposlednom rade aj výška honoráru v „obore“ čo by silného, nie však najušľachtilejšieho motivačného faktoru.

Keď však pozriem na výsledky z prvej desiatky, len málo z uvedeného sa mi zdá byť zodpovedne zohľadnené a nemôžem sa zbaviť pocitu z laxného a schematického prístupu hodnotiacej komunity.

Pred Petra Hámora, ktorý v aktuálnom roku skompletoval niečo, k čomu sa zatiaľ žiadny iný Slovák ani v náznaku nepriblížil a z celej planéty to dodnes v zdraví zvládlo len cca 35 ľudí, sa dostali minimálne dve „vystrelené motyky“ z dlhodobo priemernými výsledkami a ani ich sezónne výsledky neboli na top úrovni. Hámor podniká v „obore“, kde sa priemernosť v žiadnej zo sezón netoleruje.

Úplne zbytočne sú pred ním hviezdne mená, ktoré vôbec nepotrebujú nostalgickú náklonnosť novinárskeho syndikátu, aby ešte viac zvýšili svoju už bez tak bezprecedentnú mediálnu známosť, napriek tomu, že sa v hodnotenej sezóne viac menej trápili. Samozrejme tým nemyslím Petra Sagana, ktorého výkony a pozícia v ankete nie je spochybniteľná.

V tak pestrej ankete, kde sa porovnáva nie vždy porovnateľné, je určite škoda, že sa neocenila individuálnosť a systematickosť prístupu. Hámor nebol oceňovaný po každej dosiahnutej „osmičke“ zvlášť, ale v roku 2017 ukončil cestu, ktorá sa ním samým už nedá tréningom vylepšovať. To sme ale okľukou nazad pri podstate veci a téze, či vlastne patrí horolezectvo do tohto porovnania.   

Ak by sa jednalo o anketu pospolitosti, nie nazvem to „odbornej verejnosti“, nebola by diskusia o opodstatnenosti jednotlivých pozícií. O to viac som prekvapený, že práve hlasovanie „laikov“ (viď stránka organizátora ankety) oveľa viac korešponduje s tu odprezentovaným názorom a výrazne citlivejšie vníma reálnu hodnotu výkonov, bez ohľadu na mediálnu známosť konkrétneho športovca, či popularitu konkrétneho športu.

Martin Repický

Výsledky diváckeho hlasovania nájdete tu: www.sportovecroka.eu