Horolezectvo

Švajčiarsko, Berninské Alpy, St. Moritz, Pontresina, Berninapass Piz Chambrena 3606m. Kto o ňom kedy počul? Tento parádny kopec má to šťastie, že davy sú odklonené na Berninu a Palú, a tak fajnšmeker má šancu byť celý deň v horách úplne sám. Na ten hrebeň som pozeral sedem rokov. Pri prejazde cestným Berninapassom, cez ktorý vedie v lete cesta z Pontresiny do Livigna a Tirána, som mal vždy problém sústrediť sa na cestu a vykrúcal som hlavu smerom hore. Myšlienka na hrebeň vznikla už počas mojej prvej zimy v týchto horách, počas skialpovej túry do sedla

Na hranici medzi Talianskym Livignom a Švajčiarskou dolinou Val di Campo sa nachádza horský hrebeň s pár peknými vrcholmi. Na Piz Paradisin som sa pozeral už viackrát dokopy zo siedmych okolitých vrcholov, teraz prišiel rad na neho. Zo sprievodcu som mal akurát naštudované, že západný hrebeň by ma na vrchol mal pustiť, zostup vedie južným hrebeňom a po suti dole na ľadovec. Parkujem pri Sfazú, na parkovisku ktoré je východiskom do Val di Campo. Doliny ktorá sa okrem iného pýši jedným z najkrajších jazier v alpách: jazerom Saoseo. Na bajku sa po šotolinovej

 Chata pri Zelenom plese (1554m.) - Čierny štít (2429m.) Neskorá jeseň 2018. Konečne po rokoch poriadne Babie leto v Tatrách. Podarí sa nám ešte z neho niečo utrhnúť. Aby sme si to poistili dáme chatu. Ráno vyrážame z nej s cieľom dať niečo kde sme ešte spolu neboli. V tieni a chlade stúpame ku Flaške. V týchto miestach zasvieti až koncom zimy. Po pravej strane Flašky stúpame hore dôverne známou výstupovou trasou do Veľkej Zmrzlej doliny. Kedysi tu bolo reťazí viac ale to dnes vôbec nevadí. Vo Veľkej Zmrzlej stúpame hore na výraznú plošinu. Tu sa naš

Koncom roku 2017 sa slovenský extrémny paraglajdista Juraj Koreň spolu so špičkovým horolezcom Michalom Sabovčíkom vybrali do Antarktídy kde sa im podarilo vyliezť prvovýstup na nový dosiaľ nezlezený kopec a následne z neho zletieť na padákoch. Táto expedícia bola prvým dielom projektu Seven Virgin Summits počas ktorého sa slovenskí dobrodruhovia chcú pokúsiť vyliezť na sedem panenských kopcov v rôznych divokých oblastiach našej planéty. Nedávno sme sa dozvedeli že chalani sa chystajú na druhý diel projektu. Cieľom by malo byť Grónsko.  Viac sa už dozv

 Rakúska zdravotná sestra prepadla čaru hôr už v detstve. Prvé túry absolvovala ešte ako dieťa s partiou okolo miestneho farára, náruživého turistu a horala. Neskôr už ako mladá žena to začala skúšať vo vyšších horách cez dovolenku popri zamestnaní. Postupné krôčky neboli ľahké. Zďaleka nie vždy sa jej podarilo vystúpiť na vrchol. Druhý himalájsky pokus však už vyšiel a postavila sa na vrchol Cho Oyu. Ako sama vraví: "Po štvrtej úspešnej osemtisícovke, ktorou bol Nanga Parbat som dostala toľko žiadostí o prednášky a premietania, že som

Na správy z náročných expedícií sme zvyknutí - z tých nedostupnejších, vyšších a vzdialenejších pohorí (a iných častí) sveta. Ale expedícia do Tatier??? Toto si ale máloktorý laik uvedomuje, pritom každý tatroznalec to naopak potvrdí a vyjadrili sa k tomu aj viacerí svetoví horolezci - že zdolať hrebeň Vysokých Tatier v zimných podmienkach je náročnejšie, ako vyliezť na Everest. A ešte v materiálových podmienkach roku 1955! A presne o tom je veľmi zaujímavá knižka z dielne tatranského vydavateľstva I&B (2016). Hovorí o tom, že aj v najmenších ve

 Vysoké Tatry - Tri Studničky - Kôprová - Nefcerka - hrebeň Hrubô - Furkotská dolina - Štrbské pleso = 13,5 hod Je 4:30 a potom ako sme jedno auto zaparkovali na Štrbskom plese vyrážame od druhého z parkoviska na Troch Studničkách. Marcel to nadnes vypočítal na 15 hodín. Ak pôjde všetko hladko tak ako má... Pri nástupe nehľadáme cestu. Dnes idem s parťákom, ktorý to tu už dobre pozná... Nástup na hrebeň nám aj tak trvá cez tri hodiny. Marcel vybral Zadnú Garajovu vežu ako miesto, kde začneme na hrebeni. Na nej už raz pri prieskume hrebeňa bol. Podarilo

 Hrebeň po ktorom kráčali Pochylý, Plulík či Sabovčík začína alebo končí v Kopskom sedle. Hrebeňovka na Jahňací štít síce nie je ťažká lezecká túra, ten impozantný hrebeň ktorý doslova bije do očí už od Bieleho plesa zato ponúka nádherné výhľady na obidve strany Tatier. V prvom diely horolezeckého sprievodcu od Arna Puškáša sa dočítate, že postup hrebeňom je za II. Opis je skromný, variánt je viacero, obaja sme tu boli už viackrát. Nebudem sa snažiť o presný opis trasy. Na jej zvládnutie je potrebné mať skúsenosti z pohybu mimo chodníkov

Sú 2 hodiny po polnoci siedmeho februára. Neúnavné poryvy vetra lomcujú stanom v C1 a nepomáhajú ani štuple v ušiach. Po obhliadke C2 v čerstvom snehu a kvôli nastupujúcemu veternému počasiu som sa včera definitívne rozhodol a zmenil plán: z Poľskej priamej cesty (polish direct) prechádzam na Poľský traverz. Krátko pred svitaním vietor konečne zoslabuje. Obúvam duplexy, rýchle raňajky, trocha čaju a okolo pol siedmej vyrážam z C1. Cieľ je jasný: Aconcagua. Štyri dni po príchode do BC – Plaza Argentina. Cítim sa v skvelej forme. Idem pomerne na �

Ťažká diagnóza „Postihnutí často trpia radosťou z vlastnej bolesti, únavy a vyčerpania. Ešte aj v zime. Ale v peknom prostredí. Je to úchylka. A nedá sa liečiť.“   A tak sme skúsili ako vôbec prvá žena a prvý muž, či je v našich silách prejsť pešo takýmto „nonstop štýlom“ celý zimný hrebeň Západných Tatier (neexistuje žiadna zmienka o prechode týmto štýlom na internete, či v dostupných materiáloch Jamesu).   Hrebeň je pre mňa magické miesto, príťažlivé od prvej chvíle. Jeho kľukatá línia vedie od Hút až do Vysokých Tatier

 Ankety typu športovec roka, či mesiaca nijak systematicky nesledujem, ale výsledky tohtoročnej ma zaujali, resp. vo mne vyvolali zmiešané pocity. Konkrétne ma rozrušilo pomerne nízke umiestnenie Petra Hámora. Petra Hámora osobne nepoznám, rovnako ako žiadneho iného z vrcholových športovcov. Jeho výkony dlhodobejšie so záujmom sledujem podobne, ako výkony napr. Petra Sagana, či iných neprehliadnuteľných Slovákov. Tie Hámorove sú už skoro 20 rokov konštantné, cieľavedomé a na svetovej úrovni. Jeho snaženie v dosiahnutí Koruny Himalájí vyvrcholilo práve v

Dnes, keď je u nás skialpová sezóna už v plnom prúde, prídu mi spomienky na slnečnú Sardíniu vzdialené na míle ďaleko v časopriestore. Pri pohľade na fotky však opäť cítim teplý piesok pod nohami, slnkom zaliate biele pláže a príjemne vyhriate vápencové skaly, na ktorých sme liezli. Hovorí sa, že najspoľahlivejšou vecou v živote je náhoda, a práve ona ma priviedla po prvýkrát na Sardíniu. Vtedy to bol len krátky výlet na pár dní s cieľom pospať si na pláži, ale už vtedy som pochopila, že táto krajina skrýva pre mňa velký potenciál čo

 Vysoké Tatry - Mengusovská dolina Babie leto, október 2017. Z chodníka, ktorý nám umožnil rýchly presun a nabratie výšky, odbočujeme pri Žabích plesách. Odtiaľto postupujeme chodníčkom smer Volovcové sedlo, pod ním smer Volí chrbát. Na hrebeň sa dostaneme kúsok od Hincovej veže. Odtiaľto už nasleduje miestami trojkový terén. Zliezame stienku, našťastie nie s veľkou expozíciou, a cesta na Hincovu vežu je voľná. Výhľady do severu  rovnako aj ku Hincovmu sedlu sú parádne. Týmto (pre nás novým) vrcholom v Tatrách túra nekončí. Poctivo nabratú vý

Známy horský filmár z Liptova Rasťo Hatiar chystá na jeseň premiéru svojho najnovšieho filmu s názvom Teória šťastia podľa Rybanského. Diváci budú mať možnosť prvý raz uvidieť tento film na známom festivale v obci Dúbrava na Liptove. Pri tejto príležitosti sme Rasťovi dali pár otázok a zároveň vás všetkých pozývame na premiéru filmu:   Ako vznikol nápad natočiť takýto film? Prvá časť nápadu vznikla na expedícii vo Švédsku, kde som bol spolu so synmi Ľuba Rybanského staršieho s Ľubom a Maťom Rybanskými. Tam sme sa počas dlhých stude

V roku 2006 vyšla kniha Piz Badile – katedrála zo žuly, ktorú napísali Marco Volken a Giuseppe Miotti a ktorá  zachytáva históriu alpinizmu na jednom z najznámejších alpských vrcholov, ležiacich na hranici medzi Švajčiarskom a Talianskom. Hlavne jeho SV stena patrí medzi vyhlásené severné steny v Alpách. Horolezeckú históriu na Piz Badile písali v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia významne aj slovenskí a českí horolezci. Autori publikácie vysoko hodnotia náš prínos lezeniu na Badile a konštatujú, že práve československí lez