Piz Scerscen 3971m. cez Eisnase D/IV.

Švajčiarsko - Berninské Alpy - Pontresina - Val Roseg 

Pri ponuke túr, ktoré sa dajú uskutočniť z chaty Tschierva (2584m.) má táto túra povesť tej najťažšej klasiky v okolí. Výstup na Piz Scerscen cez Eisnase je túra, ktorá vedie len neďaleko od frekventovaného Biancogratu na Berninu a z druhej strany zase len kúsoček od známejšieho a častejšie navštevovaného  Rosegu.

Oproti dvom spomínaným túram je Scerscen oveľa menej navštevovaný, pričom si táto túra svojou krásou a pestrosťou v ničom nezadá oproti obom spomínaným. V obtiažnosti však jednoznačne vedie. Difficile - Schwierig je v hodnotení, ktoré musia všetci ašpiranti na vysoké alpské kopce poznať - štvrtým stupňom. Toto hodnotenie býva ešte doplňované rímskym číselkom označujúcim obtiažnosť skalných úsekov, v tomto prípade IV. 

Na túru sa nastupuje rovnako ako na výstupy smerujúce na Piz Roseg. Z chaty sa po krátkom stúpaní traverzne cez suť a horský potôčik a zíde sa na ľadovec. Po traverznutí prvého ľadovca sa po suti v ktorej sa len ťažko hľadá niečo ako chodníček dostaneme na skalný hrebeň smerujúci k skalnej pyramíde Piz Umur.

Postupujeme po hrebeni v závere vľavo od neho až do sedielka s tyčou. Tu sa prehupneme vpravo a traverzom zídeme na ľadovec. Po okraji ľadovca popri úbočí Piz Umur (vpravo od neho) sa dostaneme na plochý ľadovec pod Rosegom. Tu odbočujú smery na Roseg vpravo. Trasa na Scerscen prudko vľavo. Vystúpame do sedielka oddeľujúce hrebeň Umuru od hrebeňa vedúceho na Scerscen.

Hneď nad sedielkom začínajú lezecké úseky. Je tam veľká červená šípka ukazujúca správny smer nástupu. Nasledujú dve dĺžky lezenia v skale vo vybramách. Hneď prvá dĺžka skrýva najťažší lezecký krok celej cesty. Priamo na hrebeni sú dva nity, najťažšie miesto je nad druhým. Toto miesto býva s rešpektom označované aj obtiažnosťou V-, na švajčiarskom lezeckom portáli to nakoniec vydiskutovali na IV+. Keďže na túru sa zvykne nastupovať skoro ráno na tomto mieste ešte bude pekne zima a budete nerozlezení...

Po prvej dĺžke (sú tam štandy) nasleduje druhá kratšia s jedným nitom ale zato s pekným strmým zárezom, hladkou platňou a exponovaným výlezom. Kľudne sa môže stať, že si budete čistiť chyty poprášené snehom. Pred výlezom sú skalné zuby, kde sa dá pohodlne založiť smyčka, tu ste už totiž nad spomínaným nitom pekne vysoko.

Následuje miernejší úsek po ostrom hrebeni. Kráčame často aj po tvrdom snehu ale mačky si nedávame. Čoskoro nasleduje skalný hrebeň obtiažnosti cca III., ktorý nás dovedie až k spomínanému Ľadovemu nosu /Eisnase. Po ústupe ľadovca je toto miesto vraj ľahšie ako bývalo. Obúvame mačky a aj keď dvojka pred nami vŕtala nejaké šrúby mi postupujeme 50° svahom hore bez lana, každý s jedným čakanom. Snehové podmienky sú dobré ale pod vrstvou firnu cítiť vodný ľad od ktorého sa čakan občas odrazí. 

Po cca 70 metroch plnej koncentrácie prichádzame na vrch nosa, tu sa terén zmierni a pokračujeme po ľadovci až pod vrchol, kde je opäť strmo. Tu by sa síce dalo vystúpiť aj priamo strmým svahom, v závere cca 60° ale Adriano, chlapík, ktorý túto cestu pred pár rokmi dokonca preisťoval (čiže nity a štandy sú tam vďaka nemu) odbočuje vľavo do sedielka na hrebeni. 

Tu sa počkáme a vychádzame z tieňa na slnečnú JV stranu vrchola. Sneh hneď zmäkne, miestami až moc. Na vrchol vyliezame mixovým terénom, je tu množstvo voľných kameňov, pod nami stena. Nie je to najpríjemnejšie ale predsa len trošku miernejšie ako z druhej strany.

Zostup:

Na vrchole nemožno prehliadnuť veľkú skalu okolo ktorej je zopár smyčiek. Odtiaľto zlaňujeme severným smerom. Spájame svoje lano s lanom dvojky dorážajúcej na vrchol tesne po nás. Sme tu dnes len my. Zlaňujeme 50 metrov, to stačí aby už človek mohol pohodlne zliezať s jedným čakanom.

Eisnase zlezame opäť bez lana, po stupienkoch ktoré ostali od výstupu sa sústredíme na pohyby. Toto miesto sa často schádza s istením, je dôležité odhadnúť svoje možnosti a stav snehu.

A teraz následuje zlatý klinec programu: zostup skalným hrebeňom. Dlhé časti hrebeňa treba totiž zliezať, len tie najťažšie sa zlaňujú. Hneď na začiatku je delikátne miesto. Ako povedal Adriano: "Tu mi došla baterka do vŕtačky a tak chýba jeden štand!" :)

Zliezanie striedané so zlaňákmi je náročné na koncentráciu. Lano sa zvykne pri sťahovaní zaseknúť čo námahu len zvyšuje. Vďaka šikovnosti nášho teamu však zlaňujeme posledné dve dlžky do sedielka ešte pred tým ako skolabujem od smädu. Tu mám ukrytú fľašu s ionťákom.

Ráno sme tu mrzli a teraz je horúco a slnko pečie.

"Zostup tu dokáže ľudí potrápiť!" povie Adriano, partner chatárky na chate Tschierva. Často prichádzajú z tejto túry neskoro večer."

Prevýšenie: 1500 v. m. z chaty Tschierva, z hotela Roseggletscher to je o vyše 500 v.m. viac.

Martin Bartoň