Mont Blanc - The 100 Finest Routes

Článok, ktorý som túžil napísať už dlhšiu dobu je predovšetkým recenzia na jednu fantastickú knihu, no tak trochu aj náhľad do sveta ľadu a žuly v jednej z najkrajších častí Álp.

The Mont Blanc Massif s podtitulom The 100 Finest Routes je kniha od legendárneho francúzskeho horolezca, horského vodcu, spisovateľa a fotografa- Gastona Rébuffata. Na jeho najznámejších knižkách Medzi nebom a zemou, či Hviezdy a búrky, vyrastali celé generácie horolezcov. Rébuffatove cesty patria ešte aj v dnešnej dobe medzi najvyhľadávanejšie klasické túry v oblasti Mont Blancu a legendárnu šesticu obávaných alpských severných stien (Eiger, Grandes Jorasses, Matterhorn, Petit Dru, Piz Badile a Cima Grande), ktorú skompletizoval ako prvý v histórii, sa ešte aj dnes snaží zopakovať mnoho horolezcov.

Dôvod prečo by som Vám veľmi rád priblížil práve túto publikáciu je veľmi jednoduchý. Absolútne ma očarila! Človek si podľa nej môže naplánovať tie najkrajšie klasické alpské túry, pričom samozrejme začína od tých najjednoduchších a postupne, podľa potreby a skúseností, môže pridávať stále ťažšie steny a dlhšie hrebene. Vďaka radám od samotného Gastona Rébuffata sa z knižky učíte rozpoznávať nebezpečenstvá, naučíte sa veľa o počasí, o podmienkach a predovšetkým nájdete tu veľmi veľa užitočných informácií o samotných cestách (čas, potrebná výbava, nástup, zostup... atď.). Skrátka, vďaka tejto knižke sa z Vás môže stať skutočný alpinista.

Ako vyplýva už z názvu The 100 Finest Routes, opisuje rovnú stovku tých najkrajších a najlepších výstupov v celej oblasti Mont Blancu, teda nie len v Chamonix, ale aj v Courmayeuri, Argentiere, či Champex. Nezáleží na tom, či je to vo Francúzsku, Taliansku, alebo vo Švajčiarsku, Rébuffat spracoval všetky „tri strany“ Veľkej Bielej Hory. Text knihy je doplnený o krásne lezecké fotky, obrázky vrcholov, stien, ľadovcov i hrebeňov. Navyše každý zo 100 výstupov je obrázkovo spracovaný v sprievodcovskej podobe, teda od nástupu cez kľúčové a významné miesta steny až po zostup. Knižka vyšla prvýkrát v roku 1973 a posledné (anglické) vydanie je z roku 2005.

Samozrejme niektoré veci sa za tie roky zmenili. Alpy sú rok, čo rok nebezpečnejšie, ľadovce sa topia, séraky a dokonca aj celé skalné steny padajú, teda netreba pred túrou zabúdať ani na aktuálne informácie v kancelárii horských vodcov v Chamonix!!!

Na úvodných dvadsiatich stránkach knihy sa dočítate predovšetkým ako si vybrať správnu cestu, ako si správne naplánovať túru a to najdôležitejšie z histórie. Hneď v prvých vetách sa dozviete niečo o tom, na ktorý vrchol vyliezť, ktorou cestou, prečo a hlavne kedy a ako. Píše sa tu o výbave, voľnom aj technickom lezení, o odporúčaných časoch pre dané cesty, o klasifikácii a aj o geológii.

Druhá časť a teda aj drvivá väčšina knihy je venovaná výberu 100 klasických túr v oblasti od tých najzákladnejších a najľahších až po tie najnáročnejšie. Doslovne: „from the Aiguilles Rouges to the Freney Pillar...“

Je to už 6 rokov, keď sme prvýkrát vyrazili do Chamonix. 6 letných sezón na snehu pod Mont Blancom a na žule pod zubatými Aiguilles Chamonix, ma absolútne presvedčilo o tom, že je to jedna z najkrajších oblastí na svete. Aj vďaka knižke od Gastona Rébuffata to bolo 6 rokov radosti a splnených snov, no aj sklamaní a pádov. Rébuffat s nami liezol, zlaňoval, bivakoval

aj zostupoval. Rébuffat nám radil, odporúčal a plánoval. Aj vďaka Rébuffatovi sme prežili tie najkrajšie chvíle v živote a verím, že po kúpe tejto knižky si niekto splní tie najväčšie alpské sny, tak ako si ich my plníme už 6 rokov...

Prajem Vám to!

1.-8. Aiguilles Rouges, Mer de Glace, Valle Aosta, Val Ferret

Prvých 8 túr nie je venovaných priamo oblasti Mont Blancu, ale okolitým údoliam a skalným stenám. Dôvod je jasný. Pred tým než človek vyrazí do strmých ľadových svahov, na úzke, exponované hrebene a do veľkých skalných stien, treba sa zoznámiť s okolím, vyskúšať si miestne špárové lezenie a naučiť sa základy bezpečného pohybu na ľadovci. Preto je úvodných 8 túr venovaných hlavne skalnému lezeniu na Aiguilles Rouges, na ktorých si lezec môže zvyknúť na žulu a na špáry a má dokonalé výhľady cez dolinu nielen na Mont Blanc, ale aj na celý jeho masív. Rébuffat odporúča aj nácvik lezenia v ľade, pohybu po ľadovci, či nácvik vyťahovania z trhliny na ľadovcoch ako Mer de Glace, v Col du Grands Montets, či vo Vallé Blanche. Nevynechal dokonca ani strmé a dlhé skalné lezenie vo Val Ferret na Dalle de L´Amone, ktoré pripraví lezcov na dlhý deň v skalnej stene, či nácvik technického lezenia v Sarre Roof, ktoré sa občas takisto môže zísť!

11. Tour Ronde/Valle Blanche

South-East Ridge PD, II

Krásny a významný vrchol Tour Ronde (3792 m.n.m.) a túra cez Vallé Blanche patria medzi základné vzdelanie alpinistu. Človek sa tu stretne so skutočnými ľadovcovými trhlinami, s nadmorskou výškou aj so štipkou lezenia.

Odteraz sa už na každej stránke a pri každom výstupe dozviete údaje, kto a v ktorom roku je prvovýstupca, aká je vertikálna výška výstupu z miesta odkiaľ vyrážate (napr. chata, bivak, lanovka), aká je klasifikácia, približný čas výstupu (časy sú robené celkom s ohľadom, teda väčšinou mám skúsenosť, že sme sa do nich dokázali vpratať aj my, neaklimatizovaní lezci z Podunajskej nížiny...), potrebná výbava a optimálny štartovací bod na túru. Ďalej sa už rozoberá samotná túra, teda prístup, opis výstupu a zostup. Samozrejme doložený fotografiami a nákresmi.

16. Aiguille du Moine (3412m)

South Ridge AD, IV

Jeden z najfantastickejších výhľadov v oblasti ponúka práve Aiguille Moine nad chatou Couvercle. Južný hrebeň je kombinácia ľahkého lezenia v stene a na hrebeni s trochu nepríjemnejším zostupom. Celá túra sa dá zvládnuť vo vibramkach, čo je takisto dôležitá súčasť miestneho lezenia a je potrebné naučiť sa to. Neuveriteľne nás v tejto ceste spolu s Katkou toto leto vysnežilo a vyskúšali sme si zostup v totálnej „kaši“. Ideálna skalná túra na úvod...

17. Aiguille du Midi (3800m)

Arete des Cosmiques AD, III

Veľká klasika a častý aklimatizačný cieľ väčšiny adeptov na výstup na Mont Blanc. To znamená, že sa treba pripraviť na klasickú „chamonixskú tlačenicu“ s horskými vodcami a ich klientmi. Ale ak človek vystihne ten správny deň, je to super zážitok a dobrá škola lezenia miestnych hrebeňov.

 35. Tour Ronde (3792m)

North Face D, ľad 60°

Jedno z prvých ozajstnejších ľadových lezení v alpskej stene. Platí to, čo pri väčšine túr a predovšetkým tých ľadových. Treba si počkať na dobré podmienky! Nie že by to v zlých nešlo, no až keď si vychutnáte prvú stenu na predných hrotoch mačiek vo vŕzgajúcom firne, spoznáte to pravé čaro. Základný údaj, ktorý sa pri takýchto stenách oplatí sledovať, je či to niekto lezie. Ak nie, nie je to tým, že sa ľuďom nechce, ale spravidla to je nebezpečné, alebo v hrozných podmienkach a treba sa poobzerať po niečom inom...

50. Mont Maudit (4465m)

Frontier Ridge (Kuffner Arete) D, 4c

Prvú päťdesiatku výstupov uzatvára obľúbená Kuffner arete. Ideálna túra, na ktorej človek okúsi trošku skutočného alpinizmu. Náročný nástup do bivaku Fourché, nočné lezenie v snehu a na exponovaných hrebienkoch, veľká nadmorská výška a dlhočizný zostup. Prvýkrát sa tu dá zblízka nakuknúť do grandióznej steny Brenva na Mont Blanc...

52. Aiguille du Peigne (3192m)

Papillons Arete D, V

North-West Pillar (Rébuffat Route) TD, 6c (V A1)

100% žulové lezenie v strmých špárach a hladkých platniach. Kombinácia Papillons Arete a Rébuffatovej cesty nám zabrala jeden celý horúci letný deň. Deň, v ktorom sme si naozaj užili neuveriteľne kvalitnú skalu a ťažké voľné lezenie. Na tejto strane chamonixských ihiel je to jeden z najkrajších výstupov a úplná lahôdka!

55. Aiguille du Midi (3800m)

South Face (Rébuffat Route) TD, 6b (V A2)

Južná stena Aiguille du Midi sa leskne ako obelisk nad Valle Blanche. 150 metrov fantastickej oranžovej žuly. Špáry, kúty, platne, sokolíky a previsy. Jednoduchý prístup z lanovky a rovnaký zostup priam nabáda vyskúšať si aj niektorú z ťažších ciest v stene (Mazeaud Route, Contamine Route...). Ešte mám v živej pamäti ako som po 50 eurovej jazde lanovkou vytiahol pod stenou dve pravé lezečky. Katka spustila smiech a ja som za ňou bojoval celý deň na druhom konci lana vo vimbramoch a bez mádža. Až vtedy si človek uvedomí, aký lezec vlastne ten Gaston Rébuffat bol!

62 Aiguille du Midi (3800m)

Frendo Spur D+, VI, 1200 metrov

Veľká severná stena! Skôr než sa odhodláte do tých najťažších klasických výstupov v severných stenách ako Grandes Jorasses, toto je absolútna povinnosť. Krátky nástup, namiesto zostupu pohodlná jazda lanovkou a minimálne objektívne nebezpečenstvo robia z tejto cesty veľmi obľúbený cieľ. Navyše to býva v dobrých podmienkach takmer celé leto. Veľká skúsenosť, nepríjemné lezenie v skale a nádherné lezenie v ľade. Dokonalá línia!

80. Petit Dru (3733m)

Classic North Face TD, VI+, 900 metrov

Jedna zo šestice legendárnych severných stien. Stretnete sa tu s pojmami ako Lambert Crack, Niche, či Alain Crack. Tu už to chce pevné nervy, chladnú hlavu a dostatok skúseností...

Zažil som v tejto stene asi najhoršie chvíle, keď nám lietali okolo hláv obrovské kamene a liezli sme cez vodopády. Bivak vysoko nad rozsvieteným údolím Chamonix a blesky nad Mont Blancom. Strašidelný zostup, zlaňovanie a rozbitý ľadovec. A to všetko len preto, že sme naliezli do steny aj napriek tomu, že sme ignorovali objektívne nebezpečenstvo a rady horských vodcov. Bacha na to!

82. Les Droites (4000m)

Lagarde Couloir Directe TD, WI 4+, 800 metrov

Ďalšia z veľkých ľadových stien, ktorá ponúka množstvo možností ako sa dostať na jej krásny vrchol. Od najznámejších ciest ako Le Ginat, či North Spur až po Lagarde Couloir, ktorý je zároveň aj možnosťou najjednoduchšou. Bombové ľadové lezenie, dlhý snehový žľab a nekonečný zostup. Úplný ideál je vyliezť cestu v zimnom období a z lyžami na chrbte...

89. Grand Capucin (3838m)

East Face (Bonatti Route/Swiss Route/O Sole Mio) ED, 6b+ až 7a+ (A2), 450 metrov

Gaston Rébuffat zaradil do knižky Bonattiho cestu vo východnej stene, ktorá vznikla v roku 1951 a sú v nej dlhé technické úseky po starých skobách a vlastnom istení. Klasická hákovačka. Samozrejme zopár športovcov ju už vyliezlo aj voľne, no v tomto prípade určite odporúčam vybrať si radšej niektorú z ciest v ľavej časti steny. Švajčiarska cesta aj O Sole Mio vedú v krásnej pevnej žule a ponúkajú nezabudnuteľné špárové lezenie na jednu z najkrajších vežičiek v celých Alpách!

97. Grandes Jorasses (4208m)

Walker Spur ED, 6b (V A1), 1200 metrov

Walkerov pilier! Kto by ho nepoznal. Najkrajšia a spolu s Heckmairovou cestou v severnej stene Eigru najvýznamnejšia alpská klasika. Dlhé roky oň bojovala európska alpinistická elita, až sa to podarilo Ricardovi Cassinovi, s parťákmi Espositom a Tizzonim...

Bol to veľmi dlhý deň v stene Jorasses a ešte dlhší bivak na jeho vrchole. Leto 2010 bolo na podmienky ideálne a tak sme to s Marekom využili. Väčšina cesty sa dala vyliezť v lezečkách, tie najzaľadnenejšie úseky vo vibramkach. Čakany, ani mačky sme vytiahnuť nemuseli. Rýchlosť nám zabezpečilo voľné lezenie všetkých ťažkých úsekov ako: Rébuffatova špára (VII), 75- metrový zárez (VII-), Šedé platne (VII-), či Červený komín (VI+). Je to cesta, v ktorej naozaj naplno využijete všetko, čo ste sa od Gastona Rébuffata a z vašich alpských túr naučili...

Tak a to je všetko! Všetko? Stále samý Mont Blanc, lezenie v oblasti Mont Blancu, najlepšia žula v okolí Mont Blanc, najkrajšie výhľady na Mont Blanc. A kde sú nejaké cesty na Mont Blanc? Áno v knižke nájdete aj tie. Od normálky cez Bossens Arete, cez Ostrohu Brenvy až po výstup číslo 100. A že sa na tomto mieste nachádza Freneyský pilier, písať asi ani nemusím.

Ale o tom snáď niekedy inokedy....

Text: Maroš Červienka

Ďalšie články od autora nájdete tu