Velickou stenou cez výlom a Granátová lávka

Práve prebiehajúca letná horolezcká sezóna je pre mňa prvou vážnejšou. Začalo to však skôr vďaka noseniu na Chatu pod Rysmi. Na prvú vynášku ma zobral ako maturanta v roku 2007 Peťo Lichý. Po nejakej ďalšej vynáške vo vibramkách opäť s Peťom, pilierom na Voliu Vežu. Potom dlho skoro nič a v lete 2013 počas brigády na spomínanej chate na treťom konci Staré časy na Ošarpance, tam sa mi to zapáčilo a pridali sme nejaké cesty v okolí Mengusovskej doliny. Nasledujúce leto maturita na Žabákovi, Motyka na Širokú vežu a hákovanie v Dieškovi na Ostrve. Keby nebolo toľko pršalo tak by toho hádam bolo viac.

Pravidelné tréning na skalkách na Záhorí (Blázon a Kršlenica) prinášajú toto leto trochu istoty a možno aj techniky. Tak sa darí liezť Kuttove platne, bojovať prvýkrát s kladivom na Malom Kolovom, vychutnávať Puškášove sokolíky, skalkáriť viacdĺžky v Hollentalli, hrať hokej v Západnej Lomnici a zmoknúť v Puškášovi na Ošarpancoch. Zážitky boli také intenzívne, že nebolo kedy a občas ani čím fotiť.

Takto rozlezený volám jedno augustové ráno Peťovi, či by nešiel zajtra liezť. Vyzerá však, že pracovné povinnosti nepustia. Volám ešte raz večer a naplánujeme bleskovú akciu s mojim prvým tatranským spolulezcom.

5:30 prichádzame na Tatranskú Polianku a vďaka dobrým kontaktom sme pred 6:00 na Sliezskom dome. Cestou k Večnému dažďu skoro bežíme a predbiehame vodcov s klientami. Po chvíli opúšťame chodník a bočíme doprava znateľným chodníčkom k Velickej stene.

Orientácia v kotli je pomerne ľahká a ešte mokrým kotlíkom sme za chvíľu pri prvom zlatom nite,( tých bude dnes vďaka Tatarkovi viac). Sprievodca z tatry.nfo.sk opäť nesklamal, nit strieda borhák na štandoch a lezenie príjemne a rýchlo ubúda. 9:00 hlásim ,,Zruš!“ na poslednom štande s dvoma borhákmi a doberám spolulezca. Na vrchol je to už len jedná dĺžka v tráve, ktorú ideme súbežne. Krátka pauza a občerstvenie a ideme dole prekrásnou Granátovou lávkou, ktorá nás vypluje na chodník kúsok pod Sliezskym domom. 11:00 prichádzame na Sliezsky dom, takže Peťo stíha dnes aj biznis.

Cesta Cez Výlom je na takúto bleskovú akciu skutočne vhodná, mali sme 48m jednoduchého lana, sadu čokov, friendov, zopár slučiek a expresiek. Skala pevná a bez lokrov a výhľady na Gerlach parádne. Kľučové a jediné päťkové miesto bolo síce trochu mokré, no vyskobované a ešte poistené zlatým nitom. Orientácia je západná a slniečko nás dobehlo až pri zostupe. Granátová lávka je skutočne krásny chodník a pozitívom je, že klesanie je veľmi pozvoľné, tak sa dá aj kolená trochu pošetriť. V horúcich letných dňoch preto ozaj doporučujem.

Lukáš Stanzel