Horolezectvo

Albert Eggler 1913, a jeho spoločné zážitky s Monique 1938 a Alexandrom Luczym 1939 Albert nam raz navrhol lyziarsky vylet na skromny kopec v bernskych Alpach. Pripomenul nam vsak, aby sme si vzali macky. Ja ako bezstarostny namysleny ignorant, som ich ale nechal doma. Monique urobila na moju radu to iste. Tam kde stary Albert potrebuje stupacie zeleza, mysleli sme si, tam vyjdeme my, mladi bez nich. Tentokrat sme sa velmi mylili, rychle som lutoval moje lahkomyslene rozhodnutie. Pocas zladovateleho traverzu nad skalnymi stenami sme skoro urobili do nohavic. Napriek tomu sme zivi

  Tento článok od francúzskeho horolezca a horského vodcu Gastona Rébuffata vyšiel už dávno. Dávno som už čítal aj jeho knižku Hvězdy a bouře, v ktorej novšom vydaní bol po dlhom čase znovu zverejnený. Bola to náhoda a hlavne môj neporiadok, že som si ju po rokoch znovu otvoril. Otvoril a začítal som sa do nej práve na tomto mieste...   Gaston Rébuffat: Sloboda lezenia    Toto leto sa stalo v horách opäť veľa nehôd, aj s tragickým koncom. Stalo sa tak aj napriek tomu, že podmienky neboli nejaké mimoriadne zlé. Nehôd bolo príliš veľa, ale z iné

Južná stena Kežmarského štítu je spolu so susednou južankou Lomničáku najväčšou a najmohutnejšou južnou lezeckou stenou vo Vysokých Tatrách. Juh znamená teplo, slniečko a tým aj príjemné lezenie počas babieho leta. A práve najznámejšou klasikou v týchto dvoch stenách je cesta cez "Obrovský Kút" na Kežmarák. Už mená prvovýstupcov: Dieška, Plzák, Pochylý, Unger-Zrust hovoria veľa a klasifikácia prvovýstupcov: VI A4 tiež hovorí dosť. Prvovýstup v septembri 1967 trval 8 hodín. Dnes je cesta preistená množstvom skôb, v hornej časti sú spr

Švajčiara Ueliho Stecka už pravdepodobne boľavá noha, kvôli ktorej sa musel vzdať účasti na newyorskom maratóne, nebolí až tak veľmi. V auguste tohto leta dal totiž znovu o sebe vedieť a to presne tým spôsobom, na aký je horolezecký svet zvyknutý: rýchlostným rekordom v kopcoch. Zase to bolo niečo na neuverenie a uveriť tentoraz museli Eiger, Mních a Jungfrau. Tri dominanty Bernských Álp. So svojím priateľom Markusom Zimmermanom využil Steck jeden nádherný augustový letný deň, aby uskutočnil svoj ďalší bláznivý projekt. Cieľom bolo tento raz vystúpi�

Chorvátska Paklenica sa určite radí medzi najlepšie skalolezecké oblasti v Európe. S kľudom ju môžeme dať do jednej skupiny s Arcom, Verdonom, Finale Ligure a podobnými oblasťami. Tento článoček by mal poslúžiť menej skúseným lezcom, ktorých schopnosti sa pohybujú do 6a, aby sa osmelili a z jednodĺžkových ciest v kaňone vyrazili aj na nádherné a hlavne nevyšmýkané viacdĺžkové cesty.  Sprievodca Paklenicou je jedna poriadne hrubá knižôčka a vybrať na prvý raz niečo bez referencií a odporúčaní nie je pre začiatočníkov vždy ľahké. Hlavne keď

Najčastejšie lezená viacdĺžková cesta v Paklenici. Najľahšia klasika v hlavnej stene Aniča Kuk. Aj to sa dá vyčítať zo sprievodcu, ktorého sa oplatí kúpiť. Mosoraški: 9 dĺžok, 350 metrov, jednotlivé dĺžky: 3a,4b,4b,4a,4b,4a+4a (tieto dve dĺžky sa spájajú dokopy),5c,5b,5a.   Skoro ráno sme s Mirom na nástupe pri pamätnej karabíne. Od parkoviska cca 30 minút rezkej chôdze do kopca. Tento pomníček je  zároveň orientačným bodom, pri ktorom začína cesta Mosoraški. Pomníček je tu na pamiatku chlapíkovi, ktorý sa pokúsil o prvý výstup stenou Ani

Ortler 3905m.n.m. Tento kedysi najvyšší kopec Rakúsko - Uhorskej monarchie je nielen pre svojich takmer štyritisíc metrov vyhľadávaným cieľom pre množstvo ľudí. V talianskej provincii Južné Tirolsko je tento kopec pre horalov niečo ako povinná jazda. Prirovnal by som to ku kopcom ako u nás, ako napríklad Kriváň alebo Gerlach. Ortler patrí do skupiny vrcholov ako Grossglockner, Wildspitze, Weisskugel... ale aj najľahšia výstupová trasa  je tu ťažšia, ako na niektorý zo spomínaných kopcov. Prvovýstup sa podaril už v roku 1804 Rakúšanovi Josefovi Pichlero

Druhý deň sme v St. Moritzi a stále nám prší. Náš podporný tím, Peťa a Dušan, z domova hlási, že zajtra máme vrcholový deň, tak sme nabalili batohy a vyrážame na Tschierva Hutte. Ešte predtým nám však neostáva iné, len so zaťatými zubami zaplatiť v Pontresine na stanici parkovné takmer 20 eur za dva dni. Na toto v našom obľúbenom Taliansku teda nie sme zvyknutí. Výstup na chatu dolinou Roseg nám v neustálom mrholení trvá celú večnosť. Zaujímavé sledovať, ako vďaka činnosti ľadovca eroduje svah a padli mu za obeť aj niektoré časti cho

Chorvátske pobrežie: Národný park Paklenica V tomto seriáli vás prevedieme po tých najkrajších viacdĺžkových cestách v Paklenici. Táto najväčšia lezecká oblasť v Chorvátsku ponúka pre každého niečo a ja sa stručne pokúsim jednotlivé cesty priblížiť pár užitočnými detailami a hlavne fotkami. Rád by som, aby vznikol seriál článkov, aké by som aj ja rád našiel na internete, keby som hľadal informácie, prípadne inšpiráciu na danú tému... Čo sa týka obtiažnosti, tak začneme pekne zdola. Kam až sa dostaneme v budúcnosti to ukáže čas...

Velebit - toto obrovské a pre nás tajomné a nepreskúmané pohorie ma láka už dlhé roky. Neďaleko mora sa nachádzajú nádherné a divoké vápencové hory, popretkávané údoliami s hustými bukovými lesmi. Vraj sa tu nachádzajú miesta, kam ešte ľudská noha nevkročila.   V strednom Velebite, ktorý na juhu ohraničuje národný park Paklenica a na severe národný park Severný Velebit, sa nachádza skalná oblasť s názvom Dabarski Kukovi. Dozvedeli sme sa o nej z lezeckého sprievodcu Chorvátskom. Po preskúmaní informácií z knižky sme si tento rok povedali, že

      Bolo teplé slnečné poobedie vo Valley, čakal som v závesnej sieti v Campe 4 a Cookie Cliff pomaly prichádzal do tieňa. Skúsil som sa uvolniť. Vhĺbil som sa dovnútra a bol som o tom jednoducho presvedčený, že s cestou, ktorú som chcel liezť, nebudem mať žiadne problémy - čakala na mňa pozdĺžna línia medzi životom a smrťou a bola tenšia ako hocičo iné, o čo som sa kedy pokúsil. Ak by som urobil iba jednu malú chybu, bolo by moje meno ďalší deň v novinách. Pritom som už mal na svojom konte nejakú sedmičku v Yosemitoch free sólom vylezené, p

Dolomity: Cima Grande 2999m. - Via Normale  III+/ IV-, 450 výškových metrov, juhovýchodná stena, horolezcami nazývaná aj "Zostupovka"   Na strechu auta bubnujú dažďové kvapky veľkou silou. Závany vetra miestami zakývu s autom. Do toho všetkého intenzívne zvukovo-svetelné efekty. Takto prebieha naša prvá noc v aute na parkovisku pri chate Auronzo pod Tre Cime. Boli sme sa večer pozrieť na nástupe našej vybratej cesty, na ktorú sme sa dlho pripravovali. Okolo polnoci vypínam budík. Slávka nespí. "Tak predsa len skúsime tú normálku, aspoň budem

Neviem či som práve tá správna osoba, ktorá má písať lezecký článok. Ale čo by človek neurobil pre obľúbenú www stránku, všakže :-) Takže skúsme dať pokus – ale hneď na začiatku upozorňujem, že nie som žiadny horolezec a celé moje lezecké umenie, viažuce sa k tejto „výprave“, spočívalo v snahe doliezť k môjmu spolulezcovi, urobiť pár fotiek a nezhodiť ho pritom zo štandu. Profíci z radov lezcov preto nech odpustia prípadné zle použité odborné výrazy z ich terminológie :-)   V Tatrách som toho zatiaľ veľa nenaliezla, aj keď by s

Kedy si  najviac uvedomujeme fenomén vody, jej premeny do všetkých skupenstiev, jej dokonalosť, silu, krásu a nevyhnutnosť?   Do jednej z najkrajších slovenských dolín som sa dostala len náhodou, aj keď som o nej pred tým veľa počula. Tentoraz to však nebude článok o výkonoch ani o túre na vrchol kopca. Toto bude o pocitoch, o chôdzi po dne tiesňavy, o vode ktorá tečie Kvačianskou dolinou. Voda, po ktorej sa dá v zime liezť - a tá istá, ktorú si tu niekedy dávno dokázal človek skrotiť a žiť s ňou vo vzájomnom dialógu nejaké to storočie. A samozr

2 - 4. marca sa na Zamkovského chate uskutočnil už tretí ročník stále viac a viac populárneho Ľadovo-filmového festivalu (LFF). Aj tento ročník opäť dopadol nad očakávania nielen usporiadateľov ale aj všetkých zúčastnených. Počasie nám celkom prialo, bolo krásne slnečno, obloha krásne modrá, vetrík celkom slušne pofukoval aj ľad sa síce počas najvačšieho výpeku pomaly topil, ale večer to opäť trošku primrzlo a tak sa mohlo spokojno liezť. Trať podstatne narástla ako do šírky, výšky ale aj náročnosti oproti minulému ročníku LFF. Pribudli ďal�