Horolezectvo

Vysoké Tatry -  Zamkovského chata na úpätí Malej Studenej doliny je pomerne ľahko dostupná a hojne navštevovaná chata. Je samozrejme otvorená aj celú zimu, čo využívajú aj lezci chtiví po lezení ľadov. V prípade zlého počasia bol vždy na cvičenie k dispozícii ľad "Na zákrute". Tu sa neďaleko chaty len pár metrov od tatranskej magistrály dá dobre pocvičiť. V poslednom čase však okolie chaty ponúka ešte jeden výborný tip na rozlezenie: Dolyho ľad Tento ľad je len kúsok od chaty hneď pri hornej nosičskej skratke. Dá sa tu pocvičiť a st

  Puškášov pilier na Ganek 2459m.n.m.  bol jedným z ďalších cieľov našej októbrovej šnúry vo Vysokých Tatrách. Pekná klasická cesta, vedúca z Rumanovej dolinky na jeden z tatranských štítov v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Sprievodca (Puškáš) hlásil obtiažnosť klasických V. Po nástupe Zlomiskovou a Rumanovou dolinkou sme sa ocitli pod jasným a zreteľným pilierom. Prečítali sme si ešte raz opis, prefotený zo sprievodcu (foto), a začali sme liezť.   Prvá dĺžka je ľahká, končí pod výrazným strmým skalným pásom. Kadiaľ ďalej? To bola hlav

Dlho som sa na tento hrebeň pozeral zo všetkých strán, kým naňho prišiel rad. Rozmýšľam teraz, keď už je potom, prečo som ho tak podceňoval? Myslel som si, že to bude suťovisko, že si spravíme len takú obyčajnú čiarku do bieleho miesta na našej mape.   Asi to bolo tým pohľadom z Predného Soliska na Mlynické Solisko. Táto časť je totiž samá suť. Je to nelákavý pohľad. Na jeho vrchole to však začína:   Mlynické Solisko, Štrbské Solisko, Furkotské Solisko, Malé Solisko, Predná a Zadná Solisková veža, Soliskové hrby, Prostredné Solisko, Veľk

Ihlu v Patrii určite najviac preslávila známa Janigova fotka s Gipsym na vrchole. Na tento tak trošku skrytý vrchol sme sa konečne pozreli zblízka túto jeseň aj my. Po neúspešnom prvom pokuse, keď som v lete nechal sprievodcu doma a pri hrebeňovke zo Satana a zostupe z Patrie Ihlu minul, som tentoraz vsadil na istotu. S Matúšom, ktorý už pri Ihle bol, sme vystúpili hore strmým žľabom od magistrály. Na jednom mieste sme sa radšej istili lanom. Bolo tam mokro a použili sme staré istenia, ktoré sme tam našli.   Na Ihlu sme vystúpili v smere zo sedielka popri strom�

Tento článok bude o histórii. O tom,čo kedysi spravili ľudia. Ich cieľom bolo aj to, aby nás inšpirovali. Aby posunuli hranice možného, aby nám ukázali, že sa to dá... Bude to spomienka na troch ľudí, ktorí svoj život zasvätili horám. Bude to o ich horách najmilších: o Vysokých Tatrách. Vysoké Tatry sú svojím spôsobom jedinečné hory. Nie nadarmo bývajú niekedy nazývané aj "najmenšie veľhory na svete." Na pomerne malom území sa tu ponúkajú naozaj veľké možnosti.   Reinhold Messner svojho času povedal:   "Urobiť v horách nejak

Pokročilá jeseň v Tatrách. V žľaboch a na severných úbočiach už je tvrdý sneh. Vybrať si peknú túru však nie je problém ani v tomto období. Sú už krátke dni a my vyrážame už nie moc skoro ráno po výborných raňajkách z Majláthovej chaty na Popradskom plese. Mierime do Zlomiskovej doliny. Našim cieľom dnes bude Dračí hrebeň. Je to nižšie položený, ale exponovaný a pekný skalnatý hrebeň, oddeľujúci Dračiu dolinku od Zlomiskovej doliny. Hrebeň vybieha z Dračieho sedla z úbočia Vysokej a končí na Zlomiskovej veži.   My dnes pôjdeme opačným

V závere Batizovskej doliny. Obrovského kotla obkolopeného Gerlachom, Končistou, Batizovským, Kačacím a Popradským Ľadovým štítom sa nachádza síce malý, ale zdola neprehliadnuteľný kopček - Kostolík 2261m.n.m.   Meno Kostolík mu dal pravdepodobne jeho vzhľad. Tvar mu zase vymodeloval kedysi obtekajúci ľadovec. Takéto solitérne kopčeky vymodelované ľadovcom sa volajú nunataky.   Pre lezcov je tento, oproti okolitým velikánom nízky vrchol, nie veľmi zaujímavý, aj keď predovšetkým západná stena ponúka celkom zaujímavé výzvy. Najľahší výstup na

Vysoké Tatry: Jednou z najlepších možností ako v našich "Veľhorách" zažiť nádherný deň plný ľahkého lezenia, úžasných výhľadov na neustále sa meniacu krajinu, potešenia z pohybu namiesto mrznutia na štande, sú hrebeňovky. V Tatrách je týchto možností neúrekom a sú to všetko túry, ktoré ozaj stoja za to. Aj napriek relatívne nízkej obtiažnosti ich však neradno podceňovať, často nezaistený pohyb v exponovanom teréne a vzdušné zlaňáky si vyžadujú celého človeka.   Takou Tatranskou TOP túrou medzi hrebeňovkami je nepochybne Vidlov

Vysoké Tatry Keď v najmenších veľhorách zúri také neskutočné leto ako tomu bolo nedávno, tak u ozajstných horalov začne blikať v hlave červená kontrolka a v ušiach sa rozoznie siréna! Všetkým ktorí vedia o čo tu ide je jasné! "Teraz alebo nikdy!" Viem veľmi dobre, že tie kopy kamenia tu budú aj nabudúce! Ale my tu už nemusíme byť! Poznal som raz jedného ozajstného horala. Rozprával mi story o tom, ako kvôli úžasnému počasiu na lezenie prišiel o prácu... Nevrátil sa dole, ale ostal hore liezť! R.I.P. Vlado!   Cesta k Slnku Prvý čl�

          Kronikár a znalec slovenského a českého himalájskeho horolezectva Milan Vranka sa po rokoch odhodlal zdokumentovať najväčší slovenský výkon v Himalájach. Tento výkon, pre svetové horolezectvo prelomový, sa však pre štyroch slovenských horolezcov v roku 1988 skončil tragicky. Nešťastie sa udialo na zostupe z najvyššej hory sveta po prelezení najťažšej výstupovej cesty v jej juhozápadnej stene alpským štýlom. Knižka prostredníctvom výpovedí priamych účastníkov, listov horolezcov, denníkových záznamov, výpovedí rodinných prís

          Ten výrazný západný hrebeň tiahnuci sa od Dusseldorferhutte v Zaytali ma lákal už od prvého momentu, keď som pod ním stál. To bolo pred piatimi rokmi... "Ale to musíš liezť na istotu štvorku!" povedal mi pred časom horský vodca Kurt, keď som mu porozprával o jednom z mojich plánov. Trvalo to teda chvíľu, kým som sa postavil pod nástup, pripravený na Westgrat. Dôvodom však nebola obtiažnosť, ale dôvod, že do Suldenu nechodím kôli horám... :-) Najťažší úsek celého hrebeňa je hneď na nástupe zaistený tenkým oceľovým l

          V apríli 2007 preliezol 23 ročný tirolák Hansjorg Auer v južnej stene Marmolady cestu "cez Rybu". Táto kedysi v čase prvovýstupu (1981,Igor Koller, Jindro Šustr) najťažšia cesta v Dolomitoch, s obtiažnosťou IX- vedie cez 900 metrov vysokú vápencovú stenu. Jedná sa tu o ozajstný alpský maratón. Kĺúčové miesta končia až po asi 600 metroch. Vápenec je tu kvalitnejší ako napríklad na Tre Cime, ale práve klúčové miesta sú tu postavené na malých dierkach a ťažkých stupoch na trenie. Pohybovať sa v tejto stene a liezť klúčo

          Je začiatok Júla a mňa po parádnej včerajšej túre čaká oddychový deň v Poprade. Plánujem ho využiť na bežné vybavovačky... aby som zajtra zase mohol ísť hore. O desiatej ráno pozriem von oknom: "Sakra! Ešte je stále jasno!!" Predpoveď hlásila horšie počasie. O Chvíľu pozriem von oknom ešte raz... Za krátky čas už sedím v aute, ale nesmerujem ho do mesta, vyrážam smerom na Smokovec. O jedenástej už buchnem dverami na aute a rýchlym krokom si to namierim smer: Hrebienok.   Po krátkom zahriatí motora sa rýchly krok mení n

          Talianske mestečko Arco ležiace v závere údolia riečky Sarche vlievajúcej sa do Lago di Garda asi netreba lezcom veľmi predstavovať. Kým Francúzske Chamonix sa považuje za hlavné stredisko alpinizmu,  Arco je určite favorit na hlavné mesto skalného lezenia v Európe. Veľkú mieru na tom majú výborné podmienky na lezenie a v neposlednom rade to bude aj organizácia najznámejších a najslávnejších pretekov na umelej stene.   Arco však toho ponúka oveľa viac ako len úžasné terény všade naokolo. Hneď neďaleko centra sú výborné podmienky

            Keď som si na jar zisťoval najlepší možný prístup na jadranské ostrovy Cres a Lošinj z dvoch možností som nakoniec vybral tú cez ostrov Krk. A kedže možnosti získavať informácie sú dnes prakticky neobmedzené tak som si naťukal do vyhľadávača niečo ako Climbing na Krku. Narazil som na zaujímavú stránku, ktorá hovorila o ešte zaujímavejších lezeckých možnostiach v okolí letoviska Baška. V starom lezeckom sprievodcovi Chorvátska toho z Krku moc nebolo, ale práve na tej stránke som sa dozvedel o tom ako partia nadšencov celú zimu mak