Pontresina: Piz Albris hrebeňom cez Cukrovú homoľu

Pripraviť si takúto túru v hlave bez akýchkoľvek podkladov alebo informácí zo sprievodcu trvá nejaký čas. Keď som pred 5 rokmi vystúpil na Piz Albris hrebeňom z vých. strany tak som sa vo vrcholovej knižke dočítal o možnosti hrebeňovky z druhej strany vátane výstupu na akúsi Paun da Zucher. Ten názov cukrová homoľa som si preložil voľne, taký pracovný názov pre mňa. ;)

Toto leto počasie prialo mimoriadne a tak mať voľno neznamenalo automaticky, že je zlé počasie. Keďže pri tejto túre mi vyhovovala možnosť neskoršieho štartu tak bolo rozhodnuté... Na bajku som sa zviezol dole do Pontresiny, zamkol som ho pred COOPom a odtiaľ som vyrazil peši.

Najprv serpentínami smer Alp Languard, neskôr už hrebeňom smer Paradieshutte. Tu značka nevedie ďalej hrebeňom, vstupujem teda do môjho prirodzeného prostredia, opúšťam značkovaný chodník. Držím sa hrebeňa až prichádzam pod výraznú vežu, spomínanú cukrovú homoľu ako som ju pokrstil. Podarí sa mi nájsť kúsok lana na vých. hrebeni a pomerne ľahko (III.) sa dostanem na vrchol. Výhľady počas celej túry sú päťhviezdičkové, priznám sa že pri rozhodnutí sem ísť počasie hralo svoju úlohu. Kalkuloval som s možnosťou tých fotiek čo teraz môžete vidieť v článku.

Po výstupe na homoľu pokračujem hrebeňom, čaká na mňa kľúčové miesto. Obliezam nejaké vežičky a v spomínanom výšvihu sa mi darí liezť po hrane. Je to síce vzdušné ale stále dobré stupy aj chyty. Vari ani trojka to nebola ale veľmi peké a vzdušné. Teším sa, že sa to podarilo a už otváram vrcholovú knižku na Piz Albris. Bol som tu pred 5 rokmi to je smiešnych 5 strán dozadu...

Tie výhľady sú úžasné a nielen smerom na Berninské Alpy. Spomínam na túry tu v okolí, odtiaľto mám všetko ako na dlani. Pamätám si spred 5 rokov, že ten hrebeň ďalej nebol zadarmo ale že to všade pustilo. Vtedy som šiel tento úsek tam i späť. Je to veľmi dôležité, že si pamätám tie kľúčové zliezania a vďaka tomu ostávam kľudný. Keby som tu bol prvý raz bolo by to zaujímavé veru.

Prichádzam na východný vrchol ktorým hrebeňovka končí. Bolo to parádne a divoké. Nestretol som nikoho až na jedného človeka na už spomínanom východnom vrchole kde vedie choďák zdola od značkovaného chodníka. Zostupujem naňho dole a vraciam sa späť do Pontresiny najkratšou trasou. Intuitívne si skrátim trošku aj značku. Nebol to až tak zase moc dlhý okruh, ideálny na voľný deň keď je cieľom aj odpočinok nielen výkony...

Martin Bartoň