Piz Albris 3165m. a vrcholy v púšti

 Švajčiarsko - Horný Engadin: Piz Albris 3165 m., Piz Pischa 3136 m., Piz Pruna 3152 m., Piz Sagliaint 2944 m., Piz Tschuffer 2917 m., Piz dal Fain 2907 m.

Stredovekí pastieri v snahe zabezpečiť si obživu vyklčovali väčšiu časť Álp a navždy tak zmenili ich ráz. Dnešný človek prechádzajúci sa dolinami bez vyššej vegetácie by ľahko mohol nadobudnúť dojem, že takto to tu vždy bolo, ale nie je to pravda. Pastieri boli dôslední. Vedeli, že stromčeky a kríky ponechané na neprístupnejších miestach budú každoročne posielať svoje semená a výhonky do okolia, a tak často neušetrili nič. Dnes, keď pasenie vo vysokohorskom prostredí by už dávno mohlo ustúpiť naspäť divokej vegetácii, sú to práve poľnohospodárske dotácie, ktoré udržujú daný stav... Na mnohých miestach zase dlhodobé spásanie spôsobilo nenávratnú eróziu.

Jednou z takýchto dolín je aj ináč pekná a divoká Val de Fain. Juhotirolskí pastieri tu pasú dobytok, to ale nebráni tomu, aby tu bola zároveň určitá forma prírodnej rezervácie. Chránené sú tu rastliny, orly, žijú tu dokonca aj supy. Na kozorožce, kamzíky ale aj svište sa každoročne poľuje.  Neďaleko východnej hranice Švajčiarska sa o viaceré hospodárstva starajú tirolskí a juhotirolskí pastieri. Je to pre nich sezónne zamestnanie, nie sú majitelia statkov, po sezóne sa vracajú domov do vlasti so zárobkom, ktorý je pre ich domovskú krajinu nadpriemerný. Švajčiarskych pastierov pomaly ubúda, táto pre nich ťažká a na švajčiarske pomery aj málo platená práca pre nich nie je motivujúca...

Val de Fain je hlavnou spojovaciou dolinou medzi Livignom a horným Engadinom. Vedie ňou príjemná štrková cesta končiaca v sedle la Stretta. Odtiaľ už do Livigna vedie strmý ale krátky zráz. Mojím dnešným cieľom nie je ale touto dolinou len prefrčať na bajku ako zvyčajne. Medzi Pontresinou a Diavolezzou sa vypína ostrý hrebeň Piz Albris s mnohými vežičkami. Pozeral som sa naňho zdola už pár rokov. Teraz prišiel čas pozrieť sa zhora. 

Auto parkujem na bezplatnom parkovisku pri dolnej stanici lanovky na Diavolezzu a vyrážam peši. Najprv dolinou a v nej asi po polhodine chôdze odbočujem na značkovaný chodník stúpajúci strmo hore. Ním prichádzam až na náhornú plošinu pod Piz Albris. Odbočujem z chodníka a tu sa už musím spoliehať iba na svoj odhad a čítanie terénu. Postup takýmto terénom je pre mňa zaujímavejší a zábavnejší ako po značke. Vychádzam na hlavný hrebeň a zakrátko stojím na vedľajšom vrchole. Neďaleký vrchol je totiž vyšší... Pofotím samoyebky a idem po hrebeni ďalej. Zakrátko treba liezť. Pekné lezenie, ale predsa len treba dávať pozor na voľné skaly. Pri lezení hore si dôkladne plánujem, ako to budem zliezať...

Po dosiahnutí hlavného vrcholu sa vraciam naspäť. Paličky som si nechal dole. Hlavný vrchol dnešného dňa mám za sebou. Tie výhľady na masív Berniny a ľadovec Morteratsch stáli za to. Aj som si trošku zaliezol... Ako tak zostupujem po suti dole, zahľadím sa na kopce oproti... Však čo s načatým dňom... Času je ešte dosť...

Ako to celé dopadlo sa už dozviete z fotogalérie. Podrobné popisovanie, ako som sa pohyboval voľným terénom, naplno sa venoval hľadaniu optimálnej trasy, vydýchaval sa pri fotení... To by bolo nudné. Aj keď som túto túru nazval vrcholy v púšti, neznamená to, že v púšti musí byť nuda...

Túra absolvovaná 20.08.2017

Martin Bartoň