Ponitrianska stovka 2013

Po malom "rodinnom" alpskom puťáku tu teda máme poriadne podujatie z domácej dielne :-) Ultrabehom na Slovensku sa posledné roky začalo nejako výrazne dariť, výnimkou nie je ani P100, ktorá aj tento rok podrástla. Papierový limit 220 bláznov, ktorý si stanovili organizátori, bol naplnený (dokonca vraj 9 národností sa zúčastnilo), aj keď niektorí sa včas vyliečili a neprišli. Možno aj pod vplyvom počasia, lebo trať bola skoro celý týždeň pred štartom výdatne kropená, aby sa neprášilo. Dokonca sa chvíľu podľa predpovedí zdalo, že to do štartu neuschne, ale zamrzne :-)

Ale prišla sobota, 21. september, ráno ideálne chladné na "rýchlejšiu turistiku", len trochu vlhkejšie. Mraky sa prevaľovali, sem tam slnko vykuklo. Aj spŕchlo pred štartom a hore na hrebeni keď zafúkalo, z mokrých stromov pršalo druhý raz. V kalendári skoro rovnodennosť, takže kto chcel prísť za vidna (asi do 19:00), musel zlomiť traťový rekord. Takých kandidátov sa na štartovke nazbieralo dosť - minimálne prvé dve dvojice z tohoročnej "nadzvukovej" Stíhačky. A čakalo sa, čo predvedú neznáme zahraničné mená.

Prezentácia sa trocha natiahla, lebo veľa ľudí si samozrejme prosbu organizátorov (prísť s dostatočným predstihom) neveľmi bralo k srdcu. Ale nič dramatické, len štart bol posunutý na 7:15. Takže po srandovnom presune dvestohlavej masy cez nitriansky kruhák, ktorý bol sprevádzaný vyvalenými očami spoza volantov, hlavný spolupáchateľ Rado pozdvihol megafón a...

Namiesto rany z pištole sa ozvalo potichu: "tak nech tu nezavadziame, tak nejako kontinuálne to odštartujeme..." :-) A šlo sa. Teda vpredu sa zúrivo bežalo. Čerstvo pokropenými ulicami sa v ústrety zahmlenému Zoboru najsvižnejšie rozbehol Patrik Hrotek a podobne ako vlani jeho "stíhačkového parťáka" Iva Mudroňa, už ho nik nevidel, až cieľ ukončil jeho sólobeh. Už na K1 v Žiranoch mal 12 minút náskok. Za ním sa presýpala pätorka prenasledovateľov, z nej ostala po kontrole v Jedľových Kostoľanoch (približne polovica trate) dvojica. Novinkou boli časové limity na kontrolách, takže aj zadné voje si museli trochu švihnúť.

Hmla tentoraz sedela už na Zobore, Žibrici aj na Tribeči - tam sa v lese miestami dokonca zotmelo tak, že to už bolo skoro na čelovku. Pod nohami mokré lesné cesty, na rovinkách miestami dosť blata, ale vo svahoch to ani moc nekĺzalo. Bolo to väčšinou také "akurát" vlhké, že to nohy držalo a moc sa to nelepilo. Samozrejme mokré korene a zablatené kamene pri zbehu zo Zobora, zo Žibrice, z niekoľkých ďalších prudkých svahov, ale najmä na konci z Vtáčnika boli "vítaným spestrením". O bonbóniku pod záverečným Veľkým Gričom netreba hovoriť, to bolo za odmenu pre každého, čo to nevzdal :-)))

Hmlu a blúdenie v bielej tme si užili na hrebeni Vtáčnika po západe slnka skoro všetci, aj keď inovácia v podobe reflexných štvorčekov na stromoch bola super pomocou. Cestou len pár prehánkových kvapiek padlo, aj tie boli myslím vítané, lebo na podhorí Tríbeča bolo miestami až priteplo, keď sa ukázalo slnko. Pár ľudí si nedobrovoľne očislilo nohy od blata v potoku pod Skýcovským mlynom - mostíka tam niet a kamene boli klzké a vratké :-)

"Obžerstvovačky" na kontrolách boli samozrejme super, kohútí vývar vo Veľkom Poli si pochvaľovali aj tí, čo ho nejedli :-) Organizácia ako švajčiarske hodinky, až sa treba diviť, ako je možné spraviť za tak málo peňazí tak veľa muziky. Radovi a spol. (upáchateľom) obrovská vďaka, vidno že veci rozumejú a nerobia to pre zisk. Teda pre ten finančný.

Prvá trojka dorazila do cieľa ešte za vidna a všetci rýchlejšie ako vlaňajší víťaz, aj takéto postupné posúvanie limitov je obraz progresu terénnych ultrabehov v posledných rokoch na Slovensku. Lenže potom hodinová diera a netrpezlivé čakanie, kedy dorazia ďalší, veď už by tu mali byť - lenže dorazili mestskí policajti! A vraj čo blbneme, veď pod Gričom prebieha poľovačka!!! A či organizátori behu nahlásili akciu úradom a také tie policajné oné... Našťastie len trochu planého poplachu, poľovníkom sa hádam podarilo vysvetliť, že diviaky sú síce podobne zaprasené a aj smrdia ako bežci po 100km, ale nemajú čelovky :-) Žiadna zabijácka rojnica v lese sa nekonala, len sa trochu mulatovalo na poľovníckej chate, že?

S brokmi v chrbte neskončil nakoniec nik, blato na zadku sa naopak ráta, roklina pod Gričom ja zas o trochu hlbšia :-) Do cieľa sa nakoniec do uzávierky o 11:00 "kontinuálne dotrúsili" nejaké dve tretiny štartujúcich, najväčší odpad bol asi tradične v Jedľových Kostoľanoch a hlavne vo Veľkom Poli. Každý si vie predstaviť psychologický účinok príchodu noci, tmavého lesa plného nebezpečných "snajperov" a nekonečného stúpania na Vtáčnik :-) Veď organizátori presnejšie zhodnotia priebeh aj štatisticky, keď sa z toho zotavia. Nie je umenie vyblázniť sa tu za pár hodín pobehovaním po lese, ale zorganizovať to tak, aby aj "chrti" aj klasickí "diaľkoplazi" boli spokojní :-)

Do zablatenia o rok!

Rišo Pouš

Všetko podstatné je tu na oficiálnej stránke P100