Piz Morteratsch 3751m - hrebeň nádeje 4a/ZS-

 Švajčiarsko - Berninské Alpy

Ráno parkujeme na platenom parkovisku neďaleko stanice  a hotela Morteratsch. Vyrazili sme najskôr ako sa len po 12dňovej šnúre v robote dalo - o pol siedmej padáme od auta preč. Je zamračené. Dlhá šnúra pekného počasia sa končí. Poobede má podľa predpovede prísť front.

Ideme dolinou najprv ku chate Boval. Začína mrholiť prvýkrát. Zisťujeme, že sme na zlom chodníku. Na ten správny trebalo odbočiť už pri stanici... Skratkou po strmej suti sa zahrievame a orientačnú chybičku naprávame. Mrholiť prestalo. Blížime sa ku chate. Motivácia aj bojovnosť je na úrovni tlaku - veľmi nízko. Rozmýšľam, že dáme raňajky na chate a potom pouvažujeme nad náhradnou variantou...

Prichádzame ku chate. Zastaviť sa by znamenalo dať si maličkú zachádzku. Pršať prestalo. Vykuklo slniečko. Je rozhodnuté - obetujeme raňajky ideme ďalej. Podľa sprievodcu, ktorého som si minule po návrate z Rosegu prefotil na chate Tschierva postupujeme po hrebienku morény. V správnej chvíli odbáčame po suti smerom k nástupu. Značka po moréne vedie ďalej, nenechajte sa pomýliť.

Zakrátko objavujeme mužíkov, chodníček vedie po strmej rampe smer vľavo. Opis zo sprievodcu sedí. Vystupujeme po suti pod stenu prvej veže. Mužíci pomáhajú aj chodníček je dobre viditeľný. Pod nástupom zastavujeme a obliekame si sedačky. Sprievodca hovorí o max. obtiažnosti 4a ale aj tak je celý výstup pre nás veľká neznáma.

Ľahké lezenie, hľadanie správnej trasy. Občas sa pár metrov vraciame. Lezieme naľavo od výrazného vhĺbenia. Trošku sme sa zapráskali, už sme skoro hore a nechce sa nám vraciať naspäť. Určite tadiaľto nevedie hlavná trasa ale nakoniec sa to poddá a vyliezame na prvú vežu. Lano sme nepoužili, najťažšie miesta boli tak cca 3+/4-. 

Nasleduje ľahký úsek hrebeňom. Tu už prášime naplno pozorujúc tmavé oblaky nad Berninou. Spoza nej prichádza fronta... Vyliezame na druhú vežu. Obliezame, traverzujeme, je to miestami exponované. Zliezame na ľadovec, vidno tu staré stopy. Táto cesta je celkom populárna.

Dnes sme tu ale úplne sami. Všetci tu už boli - žartujeme vzhľadom na vývoj počasia. A tí čo tu neboli pozerali predpoveď :)

Ideme po ľadovci popri ostrom hrebienku. Začína mrholiť, vzápätí padajú krúpy. Prichádzame do sedielka, kde pokračuje hrebeň kľúčovým miestom. Asi 30 metrov strmej steny 4a, podľa sprievodcu, za normálnych okolností by to nemal byť problém, v daždi by núdzový zostup už problém bol...

"Asi sa vrátime vravím Tomasovi." Nehovorí nič, ale viem čo si myslí... Na Morteratschi ešte nebol a týmto výstupom by si doplnil peknú zbierku Berninských kopcov čerstvo založenú toto leto. Druhá šanca tak skoro nepríde...

Tuho rozmýšlam ako pôjdeme dole v daždi. To miesto, kde sme sa zapráskali určite nepustí dole. Budemme musieť nájsť správnu cestu...

Obliekame sa a hovorím Tomasovi: "Päť minút počkáme ak neprestane ideme dole!"

Obzeráme si zatiaľ stenu na vežu. Za mokra vyzerá blbo na sólovanie.

Za 7 minút prestáva pršať. Vetrík na hrebeni rýchlo vysušuje skalu. Pokúšam sa vyliezť prvé metre, kým Tomas ide pozrieť po ľadovci viac vpravo. "Tu to pôjde ľahšie!": kričí.

Jasné, spomínam si ako v sprievodcovi píšu, že kľúčové miesta sa dajú obísť.

Kým k nemu prídem už driape hore. Nie je to vôbec zadarmo ale predsa len bezpečnejšie ako priamo po hrebeni. Zachvíľu naňho vyliezame aj tak. Tu to už pôjde lepšie. Najstrmšie časti hrebeňa sú pred nami. Dvakrát sa istíme asi 20 metrov s lanom. Štand spravím smyčkou o ostrú skalu. Napriek expozícii je lezenie ľahké.

Ďalej už zase bez lana. Objavuje sa ďalšia čierňava. Nad nami ešte niekoľko sto metrov skalnej steny na vrchol hory. Návrat by už nebol moc pohodlný...

Prichádzame ku miestu, kde sa zlaňuje. Hneď vidíme že, to pôjde aj zliezť a tak neváhame a nezdržujeme s lanom. Našťastie expozícia je tu ok a tak zlaňák avizovaný aj v sprievodcovi dávame rýchlo a bezpečne aj bez lana. 

Opäť sme na hrebeni. Tu už lezieme každý sám za seba. Navzájom sa upozorňujeme, kde je to lepšie. Raz je vpredu jeden raz druhý.

Nezastavujeme sa, a nehovoríme nahlas, čo si myslíme... blíži sa poludnie, nad nami čierňava. Občas nám vietor fúkne do tváre zopár kvapiek. Od rána už mrholilo párkrát. Až sa strhne riadna prietrž budeme musieť pokračovať hore...

Sústredíme sa na lezenie. Človek má po pár sto výškových metroch už trenie v krvi aj skala je relatívne suchá a tak sa snažím liezť priamo, Na hrebeni je aj tak lezenie najkrajšie, Napravo od neho sa zase rysujú ľahšie pasáže.

Ideme naplno, takmer bežíme. Chceme byť zo skalného hrebeňa čím skôr preč. Zase tie kvapky, ešte posledné kľúčové miesto, zastavujem hore a Tomasovi hovorím presný postup kadiaľ som liezol. 

Sme na ľadovci. Uľavilo sa nám. Za silného vetra obúvame mačky a ďalej už na lane.

Našťastie vietor poľavuje. Vrchol Morteratschu je skalný. Robím Tomasovi vrcholovku. Viditeľnosť je slabá.

Nasleduje posledná perlička: zostup normálkou pomedzi trhliny. Bol som tu zatiaľ dva razy. Naposledy v zime. Už vtedy tie trhliny cerili zúbky ale po tomto teplom lete sú vraj oveľa nebezpečnejšie.

Zostupujeme v hmle a na lane, stopa je dobre prešlapaná. Trhliny sú obrovské a vari každých 20 metrov. Mraky sa trhajú. Výhľady. Obchádzame poslednú veľkú trhlinu a sme z problémov vonku. Uľavuje sa nám. Bol to zážitok v napätí, verili sme si, že tá obtiažnosť by aj v daždi ešte stále bola v našich silách... ale vieme aj tak, že sme mali šťastie...

Vychutnávame si posledné metre po ľadovci pod Tschiervou. Zostupujeme ku chate, keď nás chytí silný dážď. Na chatu pribiehame o 15 minút celí mokrí. Sme tam sami s personálom. Dnes nevyšiel na chatu nikto... pozerali predpoveď...

Radler chutí viac ako obyčajne...

Hrebeň nádeje - Cresta da Spraunza bola moja piata cenná cesta (nie normálka) na jeden z piatich hlavných Berninských končiarov. Zbierka je kompletná... aj keď by sa dala určite vylepšovať do nekonečna :)

Martin Bartoň