Piz Tschierva 3546m. sám na západnom hrebeni

 Berninské Alpy, Val Roseg, Piz Tschierva

Na tento kopec vedie najľahšia výstupová trasa z vrcholov hlavného prstenca Berninských Álp. Z terasy hotela Roseggletscher sa však na Tschiervu pozeráme z opačnej strany ako vedie normálka východným hrebeňom. Po dvoch rokoch pozerania sa na výrazný západný hrebeň, ktorý sa už dnes kôli rozlámanej skale ale aj kôli množstvu íných zaujímavejších cieľov nechodí, som sa konečne vybral pozrieť sa ako to tam vyzerá.

Vyrazil som najprv po značkovanom chodníku smer chata Tschierva. Na mostíku vedúcom cez potok tečúci z ľadovca Misaun som odbočil vľavo a vybral sa hore po rozbitom pravom brehu potoka. Nad hranicou lesa som ešte nabral vodu a odbočil som od potoka smerom do prava.

Na strmých trávach  som čoskoro natrafil na chodníček, ktorý tu vyšlapala divá zver. Viedol presne mojím smerom a tak som sa po ňom dostal až pod západné skalné úbočia Piz Tschierva. Traverzoval som ním popod skalnú stenu a hľadal vhodné miesto na výstup na hrebeň. Orientačne veľmi náročný terén a hlavne veľmi rozbitý. Niekde približne v mieste, ktoré som si už dávnejšie vytipoval som začal vystupovať hore.

Lezenie nebolo ťažké, problém však tvorili voľné kamene a suť. Po chvíli som zistil, že som začal liezť hore trošku neskôr ako by bolo ideálne. Nevadilo to však a traverzom naspäť vľavo som sa postupne dostal na hlavný pilier vedúci na môj hrebeň. Ním sa mi už liezlo výborne, tu začínal aj ozajstný pôžitok z lezenia obtiažnosti cca 3+.

Po vylezení na vežu od ktorej už vedie orientačne jednoznačný hrebeň na vrchol už zo mňa spadli obavy, či sa náhodou nebudem musieť vrátiť rovnakou cestou naspäť. Trošku ma vyplašili kvapky z búrkového mraku voľne prebiehajúceho okolo, našťastie sa však vzdialil rovnako rýchlo ako prišiel.

Hrebeňom pokračovali pekné lezecké úseky striedané chodeckými. Veľký dôraz som samozrejme kládol na opatrnosť pred voľnými kameňmi. Tieto predstavovali dnes určite to najväčšie nebezpečenstvo. Na hrebeni som dokonca našiel dvoch-troch skalných mužíkov. Pozostatok na časy keď sa tento skalný hrebeň chodil asi častejšie.

Na vrchole som si vychutnal už známe ale stále úchvatné výhľady. Trochu sa pohral so samospúšťou a zbehol som dole normálkou cez topiaci sa ľadovec Tschierva na chatu. Na ľadovčeku nie sú žiadne väčšie trhliny, treba si však dať pozor na tie maličké trhlinky na ktorých sa dá zraniť.

Pri prechode snehovými poliami som si ešte spravil kryoterapiu na obnažené lýtka :) a záver pekného popoludnia som už vychutnával medzi priateľským personálom na chate Tschierva.

M.Bartoň