Piz Corvatsch 3451 m: hrebeňom od Furtschellas

Pred časom som sa pokúšal dostať na Piz Corvatsch hrebeňom priamo od hornej stanice lanovky Furtschellas, na vrchol som sa nedostal, musel som zliezť naspäť dole. Už vtedy ma ale zaujal vedľajší hrebeň - vyzeral, že by mohol pustiť, na pohľad to nebolo zlé. A hrebeň končil priamo na vrchole.

Začiatkom sezóny som tomu dal šancu. Ako už je zvykom, som nebol schopný cez voľný deň skôr vstať a niekde sa presúvať autom, a tak som zvolil túto túru, na ktorú sa dalo vyraziť priamo z Rosegu. Najprv som sa po značkovanom chodníku prehupol cez Fuorcla Surlej, a potom už známou trasou popod Mittelstation som traverzol lyžiarske stredisko až ku hornej stanici Furtschellas. Nikde nebolo ani nohy, v lete nechodí lanovka na Furtschellas až hore. Odtiaľto ma čakal ešte krátky zostup smer Lej Sgrischus, a potom som už začal stúpať po suti smerom k môjmu hrebeňu.

Nemal som žiadne informácie, ani len zmienku o tom, čo ma tam čaká, a či to pustí hore, ale takto ma to baví. Začiatok hrebeňa som obliezol sprava pri pohľade zdola. Neskôr ma to už ale pustilo priamo na hrebeň a až na dve veže, ktoré som obliezol zľava, som pokračoval priamo ním.

Riadny kameňolom, miestami som nedýchal. Kamene, po ktorých som sa driapal hore, vyzerali, že sa každú chvíľu môžu dať do pohybu. Najťažšie úseky neboli ani tak dané obtiažnosťou lezenia, ako skôr nebezpečenstvom toho, že sa to rozsype ako domček z kariet. Ako som sa (nie pomaly) približoval k vrcholu, začali sa aj mraky kopiť a farbiť do tmava. Bolo mi jasné, že v prípade nejakej rýchlej búrky bude problém vrátiť sa späť, ale to som už na plný plyn doliezal na vrchol.

Bol to parádny pocit stáť hore na dobre známom vrchole vediac, že som už z najhoršieho vonku. Dovolil som si preto hore krátku siestu, pofotil som a už známym varianto cez Piz Murtel som sa pustil smerom ku hornej stanici lanovky Corvatsch. Z Murtelu som zostúpil dole bez toho, že by som musel po snehu či ľade. Mačiatka ostali v bežeckom batôžku.

Pri zostupe popod Bergstation som ale kúsok po ľadovci predsa len pobehol. Bolo to pohodlnejšie ako po tom kameňolome. Zaujímavosťou je, že takú veľkú časť prikrytého ľadovca a ďalších zásob snehu ako teraz som tu ešte nevidel. Nuž, lyžovanie sa bude predražovať....

Pri zostupe do Fuorcly Surlej začali padať prvé kvapky, stihol som to parádne. Tešil som sa z využitého dňa. V každom prípade tá výstupová trasa, ktorou som sa dostal hore na Piz Corvatsch, nie je niečo, čo by som mohol ďalej odporúčať. Však som tam ani žiadne stopy po ľudskej aktivite nenašiel...

Pri zostupe som si spomenul na citát z vrcholovej knižky z neďalekého Crasta da Lej Sgrischuns: "Alpinizmus, to je vtedy, keď si rád, že už máš za tým!"

Martin Bartoň

  Strava, odklik na záznam túry