Nives Meroi - "Vysoké hory sú moja vášeň!"

Horská vodkyňa z Talianska patrí medzi najúspešnejšie výškové horolezkyne vôbec. V extrémne úprimnom rozhovore okrem iného hovorí: "Romano kráča stále vpredu."
Nives Meroi (nar. 1961) začala ako 17 ročná s lezením. Dnes má na konte desať osemtisícoviek, čím je najúspešnejšou výškovou horolezkyňou vôbec. Spoločne so svojím mužom Romanom Bennetom, s ktorým spoločne podniká aj svoje expedície žije v severnom Taliansku (Fusine Laghi) na hranici so Slovinskom.

Makalu ešte nebolo v zime nikdy zdolané, ty si to minulú zimu vo februári skúšala.
Táto expedícia bola jedna veľká bláznivá skúsenosť. Ďaleko sme sa nedostali. 30 dní sme pretrpeli v základnom tábore, počas nich sme mali len dva dni bez vetra. V noci sme nemohli spať a cez deň sme sa venovali opravovaniu stanov. Niečo také som ešte nikdy nezažila. Trikrát sme sa pokúsili o výstup, dosiahli sme výšku 7000 metrov, ale počasie nás prinútilo vždy otočiť sa. Víchrica mala vrchol pevne vo svojej moci: Vo výškach okolo 8000 metrov vietor dosahoval 280 km/h, v základnom tábore to bolo 100 km/h.

Ako beží čas v základnom tábore, keď víchrica trhá so stanom celé týždne?
Stojí to strašne veľa psychických síl (smeje sa, ako takmer stále počas tohto rozhovoru). Človek myslí len na jedno: "Mám dosť, idem domov." Napriek všetkému zima nebola zďaleka hlavným problémom, na kopci boli väčšinou výborné snehové podmienky - len ten nešťastný vietor...

Napriek tomu ste tam zostali a pokúsili sa o výstup.
V Himalájach musí človek zostať kľudný a nesmie stratiť pozitívne naladenie.

Nakoniec si si ku všetkému ešte aj zlomila nohu.
Víchrica zničila náš tábor. Všetko bolo preč, celá výstroj. Nemali sme už ani čo jesť a tak sme museli rýchlo zostúpiť dole. Počas zostupu ma silný závan vetra zvalil na zem, noha zostala zakliesnená medzi dvoma kameňmi a s ťažkým batohom na chrbte som tomu už nedokázala zabrániť - a noha bola zlomená.


A čo nasledovalo potom?
Nachádzali sme sa na ľadovci. Kráčať som nemohla a tak ma Romano a Luca museli niesť. Úsek, ktorý by nám normálne trval šesť hodín sme takto išli dva dni. Zo základného tábora ma odviezol vrtuľník priamo do Kátmandú.

Máš 46 rokov. Ako cítiš svoj vek?
Ja tomu sama nemôžem uveriť, že už niesom najmladšia. Stále si myslím, že celý môj život mám ešte pred sebou.

Viacerí lezci v tvojom veku hovoria, že po náročnom výstupe potrebujú na oddych viacej času ako predtým.
V Himalájach sa človek nepohybuje veľmi rýchlo. Keď som tam, tak sa cítim dobre. Tam nepociťujem žiadne problémy, nemám problém spať v základnom tábore na kamennom podloží. Niečo iné je to, keď som doma. Tam už pociťujem častejšie kadejaké boľačky.

Vychutnáš si vôbec výstup, popri tom obrovskom vypätí, ktoré je potrebné na dosiahnutie osemtisícového vrcholu?
Páči sa mi, keď môžem moju celú vôľu a moje všetky sily sústrediť na jeden cieľ. Keď niečo dosiahnem ľahko, nemôžem to tak skutočne oceniť.

Čo cítiš na vrchole osemtisícovky, na vrchole všetkého toho snaženia.
To sa ma ľudia často pýtajú. Cítim hlbokú príslušnosť, spolupatričnosť k tomuto svetu, k vesmíru. To čo cítim naozaj, sa dá len ťažko opísať.

V knihe "Krümmung des Horizonts" (Zakrivený horizont) si to napísala asi takto: ... tam hore som hora, som Nives skala, Nives sneh, som Matka príroda, ... tam hore viem, že svet je ženského pohlavia... Pre mužov je vrchol hory splneným snom, pre mňa je to spojením so všetkým, čo je v prírode ženského rodu" To znie veľmi poeticky ...
... nepýtaj sa ďalej, takto to je, lepšie to už popísať neviem.

Vystúpila si na desať osemtisícoviek, na všetky spoločne so svojím mužom Romanom.
Áno, to je jedno obrovské šťastie. Keby to bol vyliezol a zažil len jeden z nás, bolo by nemožné rozprávať tou istou rečou.

Pri výstupe mávate len jeden stan, rovnako ako v základnom tábore.
Áno. Na jeseň, pri prvom pokuse o Makalu sme boli mesiac celkom sami. Nebola tam žiadna iná expedícia. Na začiatku som si myslela, že to bude ťažké, ale nakoniec to vôbec nebolo.

A ináč?
Diskutujeme o všetkom a veľmi veľa. Najvyššie položenú hádku sme mali na Nanga Parbate vo výške 6800 metrov. Vyššie je s tým koniec, tam už na to človek nemá dych.

A dole, kvôli čomu si skočíte do vlasov?
Ja mám rada poriadok a Romano je ako tornádo. Napríklad upracem stan, kým je vonku a potom je zachvíľu všetko ako predtým. Rovnako je to aj doma.

A pri výstupe? Ako máte rozdelené úlohy tam?
Romano je technicky silnejší, aj fyzicky ma prevyšuje. Ide vždycky popredu. Po mentálnej stránke som však dosť silná aj ja. ťažké podmienky, zlé počasie - tieto veci ma len tak ľahko nezlomia.

Hnevá ťa to, že ide stále napred?
Dávnejšie, keď som ešte bola mladšia. Potom prišla chvíľa, keď som pochopila, že už to ináč nebude. Niekedy kráča aj hodinu napred, ale nakonci sa vždy stretneme.
Romano Benet, sediaci vedľa Nives vysvetľuje: "Nerobím si o ňu žiadne obavy. Môžeme sa na seba navzájom stopercentne spoľahnúť."
Nives: "Vo vysokých horách si musíš vedieť poradiť vo všetkom sám, ináč by to bolo veľmi nebezpečné pre obidvoch."

Na vrchole Lhotse na teba Romano čakal dve hodiny.
To sedí, ale tam sa mi nevodilo moc dobre. Mala som začínajúci mozgový edém. Na vrchole mi dal dve injekcie cortizonu a potom mi Romano s Lucou pomohli zostúpiť do výškového tábora. Na ďalší deň mi už bolo lepšie a zostúpila som sama bez problémov.

Zachránilo ti to vtedy život?
Áno samozrejme.

Zachránila si aj ty niekedy Romanovi život?
Nie, on nemáva vo výškach problémy. V roku 2005 nás talianski doktori vyšetrovali a zisťovali ako sú naše organizmy schopné aklimatizovať sa. Romano má výborné schopnosti aklimatizovať sa, ja patrím medzi priemer.

O vašom výstupe na Shisha Pangmu v roku 1999 kolovali pochybnosti.
Boli sme na vrchole v hmle, ale napriek tomu sme si boli istý, že sme dosiahli najvyšší bod. Požiadali sme o pomoc Eberhalda Jurgalského, ktorý vedie kroniku o výstupoch a pomocou neho sme s našimi vrcholovými fotografiami dospeli k záveru, že to bol naozaj hlavný vrchol. Tým je táto vec konečne uzavretá. Viac sa dočítate na www.8000ers.com

Vystúpila si na desať osemtisícoviek. Si na to pyšná?
Áno, teším sa z toho, ale táto radosť nie je ten najdôležitejší pocit. Tieto hory sú naša vášeň. Toto pendlovanie medzi Talianskom a Himalájami je naša "Way of life". My dvaja by sme jednoducho nemohli už zostať len tak doma. Sme radi na cestách, rovnako ako Cigáni.

Chceš byť prvou ženou, ktorá vystúpi na všetky osemtisícovky?
Kôli sponzorom musím samozrejme povedať "Áno!" Rada by som to samozrejme aj dosiahla a budem sa o to pokúšať, ale oveľa dôležitejšie mi je liezť jednoducho na vysoké kopce a to čo najľahším štýlom ako sa dá. Horolezectvo v Himalájach sa nedá brať v žiadnom prípade ako nejaká súťaž. Sú to však médiá, ktoré tieto súťaže vyvolávajú a majú na nich záujem, pretože potom môžu svoje noviny lepšie predávať.

Nemotivuje a nehecuje ťa to, že by si sa mohla navždy zapísať do histórie?
My ľudia si myslíme, že tá druhá, ktorá to dosiahne už nebude dôležitá. Ale to predsa nie je pravda.

Prečo to musia byť práve osemtisícovky? Neznáme, ale ťažké sedemtisícovky by predsa boli ťiež zaujímavé dobrodružstvo.
Expedície sú drahé a mi potrebujeme peniaze od sponzorov.

A tých zaujímajú práve osemtisícovky, pretože s nimi získajú široké publikum.
Presne tak. Je to také jednoduché. Každý rok sú vylezené nové a ťažké cesty na ťažké kopce. Ale títo lezci sú takmer neznámi, lebo kopce na ktoré vyliezli nikto nepozná.

Vyše desať rokov si bola u sponzorov opomínaná a podporovali ťa len čiastočne.
To sedí, ale po Evereste sa to všetko zmenilo. teraz mám aspoň expedičné náklady sponzorsky pokryté.

Vystupujete bez výškových nosičov, nepoužívate kyslík. Používaťe fixné laná?
Podľa potreby, tam kde to je potrebné. Napríklad na K2 alebo na Dhaulágiri. Tam sme ich použili.

Čo robíš, keď nie si práve na expedícii?
Pracujem, robím prednášky, chodím so sponzormi na veľtrhy.

A ináč? Chodíš rada do kina?
Rada by som išla, ale najbližšie kino od nás je v Udine a to je 100 km. Rada však čítam, napríklad cestopisy alebo knižky od Pasoliniho a Orhana Pamuka.

Varenie?
Jedlo pre mňa nie je dôležité. Neviem dobre variť, to je Romanova parketa.

A na osemtisícovkách?
Tam jeme hlavne šunku a syry, aj vo výškových táboroch. Nemám rada žiadne energetické tyčinky.

Web: www.nives.alpinizem.net
Na tejto stránke môžete sledovať aj priebeh aktuálnej expedície na Manaslu.

Podľa časopisu Alpin: "Extrem ehrlich" preložil M.B.