Valtellina Supertrail: Rifugio Schiazzera

 Prechádzame autom cez Tirano a smerujeme na výpadovku smer Bormio. Nepokračujeme však po nej ale schádzame vpravo dole na miestnu cestu, prechádzame cez Sernio a v Lovere odbočujeme vľavo smerom ku rieke. Nadjazdom ponad výpadovku sa dostaneme ku rieke. Tu hneď vpravo pri asfaltovom cyklochodníku je malé parkovisko a bufet.

Odtiaľto už vyrážame na bajkoch. Mostom ponad rieku a hneď za ňou doprava. Po úzkej asfaltke pomedzi domčeky a sady až do Vervia. Tu sa začína naše stúpanie. Po asfaltových serpentínach prevažne v lese stúpame až k usadlostiam Susen. Tu sa už otvárajú parádne výhľady. Doplňujeme vodu ktorá tečie prakticky pred každou usadlosťou a šlapeme ďalej smer Rifugio Schiazzera. 

Opäť sa vnárame do lesa. Asfalt končí ale cesta je naďalej luxusná. Prichádzame naparkovisko pod chatou. Až potiaľto je možné prísť s autom, nie je tu žiadny zákaz. Na parkovisku už nachádzame našu starú známu tabuľu s mapkou trailu, popismi, profilom. Päť Valtellinských zjazdov je plánovaných pre jazdcov, ktorí jazdia s podporou auta a preto značenie začína vždy až od parkoviska...

Nad parkoviskom vedie strmá cestička vydláždená kameňmi. Tu už musíme tlačiť. Nie sme však ďaleko od chaty. Na chate je len partia domácich. Žiadny turisti, počasie aj tak nie je nič moc. Dávame si polievku a ideme ďalej. Polievka so syrom a chlebom stojí síce 5 euro ale ceny ubytovania nie sú väčšie ako na tatranských chatách...

Nad chatou nás čaká ešte stúpanie cca 200v.m. ku začiatku zjazdu. Niečo tlačíme niečo dáme v sedle. Začiatok zjazdu je označený tabuľkou, mapkou. Vieme že sme dobre. Z hora tu prichádza chodník, ktorý je v mape tiež označený ako zjazdný pre bajkerov. Ten chodník traverzuje hory na dlhom úseku a začína až niekde v úplnom závere Val Grosiny. Je to jeden z tipov do budúcnosti, spojiť ten traverz z následným zjazdom do Tirana to by bola určite supertúra.

Nás dnes však poteší aj zjazd do Tirana z odbočky nad chatou Schiazzera. Čaká nás vyše 1700 výškových metrov zjazdu po všetkých možných povrchoch. Počas zjazdu musíme robiť prestávky, ruky už miestami nevládzu držať brzdy :)

V dolnej časti zjazdu už nad Tiranom nechtiac schádzame dole z vyznačenej trasy, vedúcej po asfaltovom úseku. Túru si tak obohatíme o náučný chodníček vedúci po kedysi obrábaných terasách nad Tiranom. Zastavíme sa pri strome obsypanom žltými slivkami a po výdatnom občerstvení už zjazdujeme v miernom mrholení dole do Tirana. Nízka nadmorská výška a mierna klíma spôsobuje, že dážď nám vôbec nevadí. Je tu príjemne teplo...

Ďalší superzjazd je za nami a zároveň aj perfektne využitý deň v nie príliš peknom počasí...

podrobné info nájdete v prefotených mapkách v galérii

Martin Bartoň