Pizzo Dosdé (3280 m) a Magnifica Terra

Švajčiarsko-talianske pohraničie, passo Bernina, Livigno, Poschiavo, Livigno Alps, Terra Magnifica

Opäť parkujem pri Sfazú, na mojom obľúbenom parkovisku a východiskovom bode predovšetkým do doliny Val di Campo. Toto miesto sa nachádza približne na polceste medzi Poschiavom a passom Bernina. Z auta vyťahujem Karboniuxa a balím trošku väčší ako cykobatôžtek. Dnes to bude bike and hike.

Dolinou Val di Campo to ide pohodlne hore po šotoline... Hmm, také kvalitné šotoliny u nás na Slovensku nemáme... Hmm, amen. Obiehajú ma dve Postautá, Švajčiarsko má premakaný systém verejnej dopravy, taký doma tiež nemáme... Dobre, už som ticho. Postautá sa otáčajú pri chate Saoseo. Vypľujú turistov vyrážajúcich na túru, či len na prechádzku... Táto dolina má čo ponúknuť.

Postupne ich obieham. Šotolina sa mení na chodníček, zdieľaný za všeobecného mieru bajkermi aj pešiakmi. Záver stúpania na passo Viola trošku potlačím a som hore. Krátke občerstvenie a zjazdujem najprv chodníčkom, potom šotolinou dole. Odbočujem doprava smer Rifugio Dosdé, nazývané aj Federico Valgoi.

Adriano tu dnes nie je, majú kurz inštruktorov v Chamonix, oznamuje mi jeho žena. Nevadí, nabudúce. Možno bude pršať, tak sa rýchlo prezlečiem, tašku s vecami nechávam na chate, bajk pred chatou a vyrážam. Ešte predtým sa ale spýtam na cestu: "Neboj sa, trafíš, je to dobre značené!"

Hneď za chatou natrafím na prvých skalných mužíkov, ktorí ma vedú po chodníčku mojím smerom. Odvtedy už sa ich snažím nespúšťať z očí. Vždy, keď stratím vizuálny kontakt, zastanem a hľadám mužíka na obzore. Občas to trvá, ale nakoniec ho vždy nájdem. Na vrchol to je z chaty vyše 1100 v.m. Naprší, a tak vychádzam až hore. Akurát som na vrchole chytil hmlu. V diaľke zahrmelo, tak sa tu moc nezdržím. Spomalím až v spodnej časti, keď už je búrka preč. Minula ma.

Vyťahujem opäť foťák a fotím. Mraky mi nedovoľujú naplno pofotiť výhľady a panorámy, ale zase si nachádzam nový fotocieľ. Kamenné mužíky, ktorým vďačím za rýchly a bezproblémový postup až na vrchol. Postavené sú dôkladne a vždy je od mužíka vidieť k ďalšiemu. Musel ich stavať niekto, kto tomu rozumie, a zároveň niekto, kto to robil rád...

Na chate sa tentoraz už zastavujem na dlhšie. Dávam si polievku, dve coly, pýtajú odo mňa menej, ako to stojí na tatranskej chate... Nevadí. Dám viac, ako si pýtajú, asi to bude aj protekciou. Adriano aj s rodinou majú ku Slovensku blízko...

Som tu tretíkrát, tretie leto po sebe, to zas nie je tak veľa, ale chatárka si to presne pamätá. Rád sa zastavujem na horských chatách. Nie je to len kvôli doplneniu zásob a službám, ktoré ponúkajú. Na chatách nasávam niečo, čo inde nie je. Jasné, že rozdiely sú veľké a nemusí to platiť vždy a všade... Ale...

"Trafil si?"

"Jasné, v pohode, občas som musel spomaliť..." Výborné to je s tými mužíkmi spravené. Nebola použitá žiadna farba. Takto tá trasa vlastne oficiálne neexistuje. Trošku skúsenejší horal ju ale v pohode nájde...

Pýtam sa: "Kto to urobil? Určite to bolo veľa roboty..."

"Adriano, no však kto by to už aj robil..."

"Myslel som si..." Odpovedám

Lúčim sa, čaká ma ešte návrat na bajku. Krásny zjazd na záver parádneho dňa. Najprv však výšľap do sedla Viola. Vyjasnilo sa. Fotím si vrchol. Škoda, že som nemal výhľady... Šťastie, že som nezmokol...

Terra Magnifica... Nevymyslel som si to meno. Tento kus zeme sa naozaj tak volá.

Pri výstupe som stretol štyroch Talianov, pri rozhovore boli celkom prekvapení, že cudzinec to tu má takto pobehané. Sympatickí turisti, vždy sa musím uškrnúť nad tým talianskym slovíčkom "athleta" hehe... A ešte ma pobavilo aj toto: "Ty môžeš behať, však si ešte mladý!"

Bolo to jediné stretnutie na výstupe od chaty, žiadne masy ľudu po odbočke z hlavnej trasy dolinou už nečakajte... Tie tu síce bývajú, ale končia na chate Viola.

Zjazdujem na bajku, krásny trail za odmenu. Po šotoline to zase ide sakra rýchlo a zadarmo. Pár minút a som pri aute, bez namáhania unavených súčiastok môjho tela...

Terra Magnifica - už sa teším nabudúce.

 Martin Bartoň

Doplnenie: Adriano Greco je bývalý úspešný taliansky skialpinista a skyrunner. Okrem iného víťaz najprestížnejších skialpových pretekov na svete: Pierramenty. Zaujímavosťou je ale aj to, že vyhral aj Psotkov memoriál. Po skončení kariéry viedol ako tréner taliansku reprezentáciu, trénoval okrem iných aj majstra sveta Giacomeliho. V súčasnosti sa venuje práci horského vodcu a vedie kurzy ašpirantov.

llll