Kostarika - Vulkán Rincón de la Vieja

08.02.2012

Fotky
Diskusia (0)

Našinec sa v Európe dostane k sopkám zriedka. Treba sa za nimi vydať na juh Talianska alebo na Island. Pri potulkách Strednou Amerikou sme si dali za cieľ vystúpiť aspoň na jednu aktívnu sopku. Naš výber padol na kostarický Rincón de la Vieja (1916 m) , v preklade „kút starej ženy“. Podľa miestnej legendy, bohatý statkár uvrhol do krátera sopky mladíka, ktorý sa uchádzal o jeho dcéru. Tá našla útočisko na svahoch sopky a svoj život venovala liečiteľstvu.

Po šesť hodinovej ceste autobusom z metropoly smerom severozápad, sme sa presunuli do mesta Liberia, centra regiónu Guanacaste. Väčšina turistov smeruje odtiaľto ihneď na pobrežie Pacifiku, kde sa nachádzajú dovolenkové rezorty. Región pripomína svojim rázom savanu alebo suchú pampu. „Kút starej ženy“ sa nachádza v rovnomennom národnom parku. Verejné dopravné spojenie do vstupnej brány NP neexistuje, preto si treba dopravu zabezpečiť. 25 km dlhá cesta trvá okolo 45 minút a hneď za Liberiou vedie prašnými cestami cez súkromné haciendy. V domčeku správy NP treba zaplatiť vstupné – domáci 1 USD, cudzinci 10 USD.

Výstup v dĺžke 8 km sa začína v hustom lese. Snažíme sa odhaliť nejakých zástupcov miestnej fauny, ale okrem vzdialeného brechotu vrešťanov sa v podraste mihne iba zajacu podobný agutí. Po asi dvoch kilometroch cítime zvláštny zápach. Síra. Aspoň si vieme predstaviť, čo sa pod nami v útrobach Zeme odohráva. A ani nie príliš hlboko. V polovici cesty sa les pozvoľna rozplýva. Vidíme sopku s typickým kónickým tvarom. Na svahoch kužeľa sú ryhy, ktoré hrajú tmavočervenou až čiernou farbou. Sopka sa volá von Seebach, je vyhasnutá. Na rázcestí odbočujeme do strmého svahu a schádzame k potoku. Po jeho prekročení sa pomocou lán dostávame opäť vyššie na plošinu, z ktorej vidno až do Liberie.

Ďalej sa predierame vcelku hustým porastom kríkov podobných tučnolistu. Ich hrubé kmene slúžia ako opora pre postup vyššie. Po prekonaní krovinatej džungle sa dostávame pod sopku von Seebach. Vietor tu poriadne fúka a tak sa snažíme čo najskôr opustiť toto exponované miesto. V ďiaľke vidíme cieľ našej cesty. Po necelých troch hodinách sme hore. Mám pocit, že sa tu na okolí muselo odohrávať úžasné žeravé divadlo. Z vrcholu nedočkavo schádzame k črtajúcemu sa kráteru. Skalky tu hrajú rôznymi farbami. Prichádzame ku kráteru. Ten pohľad mi vyráža dych. Dno kaldery je vyplnené tekutinou oceľovosivej farby. Márne si lámeme hlavu nad jej chemickým zložením či teplotou. Zo stien krátera stúpa biely dym z neúnavných fumarol. Úžasné divadlo.

Cestou späť prekvapíme v hustom lese tlupu vrešťanov čiernych (Alouatta nigra). Predvádzajú v korunách svoje akrobatické kúsky a nenechajú sa rušiť. Odrazu sa nad nami objaví statný samec a snaží sa nás zahnať hádzaním konárov a plodov. Svoj triumf oslavuje ohromným revom. Po celom dni v NP Rincón de la Vieja sa vraciame plný dojmov do Liberie. V Kostarike je krásne.

Podľa aktuálnych informácií sa sopka začiatkom septembra prebudila k životu a národný park je pre verejnosť uzavretý.

Ivan Karkošiak