Huberovci rekordne na El Capitane

Nos na El Capitane je považovaná za najznámejšiu lezeckú cestu sveta. 34 lanových dĺžok a 1000 výškových metrov kompaktnej žuly, to je centrálny pilier rozdeľujúci El Capitana na dve polovice. Na tomto úžasnom zázraku prírody bola písaná história bigwallového lezenia. Warren Harding tu v roku 1958 vyliezol po 41 dňoch ťažkej práce, ako prvý človek, toho času najťažšiu cestu na svete. Trvalo dobrých dvadsať rokov, kým Jim Bridwell s parťákmi vyliezli túto cestu za jediný deň. Tento moment sa považuje za zrod rýchlostného lezenia. Ďalší mílnik lezenia sa odohral v tejto ceste, keď Američanka Lynn Hill v roku 1994 preliezla voľne celú cestu. A nakoniec v roku 2002 tu šokovali celú lezeckú scénu Yuji Hirajama a Hans Florie, ktorí ju preliezli za neuveriteľných 2hod 48 min. 50 sek. Tento výkon predstavoval pre vtedajšiu špičku niečo nepredstaviteľné.

      Pravidlá rýchlostného lezenia sú jednoduché:

      Team lezie čo najrýchlejšie s použitím všetkých možných pomôcok, voľne aj technicky - všetko je dovolené. Samozrejme okrem nejakej vopred pripravenej pomoci v samotnej ceste.


      Práve o prekonanie tohto rekordu sa pokúsili bratia Huberovci (Nemecko), už v roku 2005. Pokus o prekonanie neuveriteľného času si vyžaduje totálne nasadenie. Istenie sa obmedzuje na minimum a dvojica často lezie simultánne (naraz). Každá chyba by mohla mať osudné následky.
      Pri tomto prvom pokuse spadol Alexander Huber v lahšom teréne kvôli vylomenému chytu asi 17 metrov. Mal šťastie - obišiel iba s ľahšími zraneniami, ale pokus musel byť ukončený.

      Na jar roku 2006 podnikli Huberovci ďalší pokus. Tentoraz spadol druhý brat Thomas. Ťažké odreniny a narazenia ukončili nádejne vyzerajúci pokus.

      13.09.07 sú Huberovci v Yosemitoch znovu. Dva dni po príchode vylezú cestu za 10 hodín. "Boli sme unavení a sklamaní. po tomto výstupe sa nám zdal rekord v nedohľadne. Nevzdali sme sa a po dni oddychu sme nastúpili znovu. Nakoniec nám to trvalo dalších šest prelezení cesty, kým sme sa odhodlali k pokusu o rekord."
      Potom to dostalo rýchly spád. Už počas šiesteho pokusu dosiahli čas 3h. 18min. "Boli sme prekvapení, cítili sme sa fit a tak sme sa rozhodli pre ostrý pokus.

      Po troch dňoch oddychu vyrážame o siedmej ráno. Lezieme bez problémov, s dobrými medzičasmi. Strácame ale drahocenný čas pri predbiehaní lezcov, ktorí štartovali pred nami. Medzičasy sú však dobré, tak do toho dáme všetko...Výsledný čas 2:48,50. Nevedeli sme hneď, či je rekord platný, až neskôr sa dozvedáme, že sme o 15 sekúnd rýchlejší.
Oslavujeme rekord. Je to na neuverenie. Na takej štreke rozhodlo pár sekúnd. Vieme však, koľko času sme zbytočne stratili a tak sa rozhodujeme ešte pre jeden pokus.

      Už nie sme pod tlakom. Vyvarujeme sa predošlých chýb. Musíme však znova predbiehať tentoraz dve dvojice. Napriek tomu sa nám podarí náš čas ešte zlepšiť. 2:45,45.
      Pre niektorých lezcov sa určite práve zrodila nová výzva - prekonať tento čas. Nič netrvá večne a takto je to dobre..."


Na spodnej fotke lezie Alex Huber free solo 8+ na Tre Cime. Ak chcete vedieť o bratoch viac odporúčam stránku www.huberbuam.de v nemčine. Ale pozor niektoré fotky vyžadujú silný žalúdok. Malá ukážka v galérii.

            Spracované podľa časopisu Alpin a podľa stránky bratov Huberovcov.