Hrebeňom cez Grevasalvas až na Piz Materdel

 Švajčiarsko - Engadin - St. Moritz - Maloja

Parkujem na už známom parkovisku pred Malojou v smere od Moritzu vpravo hneď pri ceste, pod kopcom. Odtiaľto štartuje červená značka až na Pass Lunghin. Toto sedlo je vraj jediné miesto v Európe z ktorého odteká voda na všetky tri strany, teda do troch morí: Severného, Stredozemného a Čierneho.

V sedle sa moja púť po značkovaných chodníčkoch na nejaký čas končí. Túto túru som si vyhliadol keď som nedávno stál na Piz da la Margna. Pozrel som sa cez dolinu, zbadal parádny hrebeň a bolo jasné. Vyrážam ku prvej vežičke. O nasledujúcom hrebeni nemám žiadne informácie, o to to bude krajšie.

Vežičku preliezam, nič veľké nezhodím. Na vrchole prekvapím kozorožcov, zhora ma nečakali... :)

Nasledujúca časť hrebeňa až po vrchol Grevasalvas 2931m. prebieha v pohode pozorovaním ustupujúcich kozorožcov. Nato ako vyzerajú nemotorné tak predvádzajú parádne kúsky.

Vrchol Grevasalvas. Raz v zime som už na ňom stál. V lete tu vedie z druhej strany značka. Stretávam pár turistov. Nezdržujem sa a pokračujem hrebeňom. Čaká ma druhý vrchol v hrebeni s názvom

Motta Radonda 2805m.

Tu zábava pokračuje. Hľadám najlepšiu trasu. Pekná vzdušná trojka v celkom pevnej skale a o chvíľu som hore. Pokračujem hrebeňom. Zostup vyzerá v pohode. Prekvapujem ďalšiu čriedu kozorožcov. Tentoraz ich je vyše 20 a nechce sa im nejak sa moc premiestňovať. Pomaly ich obchádzam. Trofeje si lovím iba do foťáku. O pár týždňov to však také ľahké mať nebudú... začína sa poľovnícka sezóna

Pokračujem hrebeňom. Míňam kadejaké skalné útvary až ma jeden z nich zastaví. Zacítim šancu na zaujímavú fotku. Nastavím statív a bežím. Nie je to celkom ľahké, tak vychádza to až na druhý pokus. Spokojný pokračujem ďalej.

Ostrým hrebeňom sa blížim ku poslednému vrcholu dnešného hrebeňa. 

Piz Materdel 2967m.

Blížim sa ku JV stene, je to strmé a rozbité, netuším vôbec či to pôjde. Nemám žiadne info. Nevidím ani mužíkov. Vyberám si trasu a postupujem. Vyzerá, že to pôjde. Takéto túry sú pre mňa tým pravým alpinizmom, v rámci mojich možností. Leziem hore pekným exponovaným hrebienkom a zostup si zároveň plánujem vedľajším žlabom. Vtom zbadám kozorožca ako stojí nado mnou a pozoruje ma. Odfotím si už len jeho chrbát ako zdrhá preč. Dobrá správa, takže tam bude ľahší terén. Vyleziem hore a nakuknem do steny z ktorej som počul buchot padajúcich kameňov.

Á kua! Touto strmou stenou zbehol dole? Zliezť by som si tu netrúfal v žiadnom prípade...

Postupujem po hrebeni a nachádzam drevenú tyč. Takže ľudia tu chodia, zrejme občas... Na vrchol už postupujem ľahko. Vychutnávam výhľady. Fotím aj na samospúšť.

Návrat tou istou trasou pod vrchol. Odtiaľ zbieham dole po suti, napojím sa na turistický chodníček a po ňom sa dostanem opäť ku jazeru Lunghin. Tu uzatváram okruh. K autu dole rovnako po červenej smer Maloja...

Martin Bartoň