Chile - ostrov Chiloé

          Na potulkách Južnou Amerikou nás vietor zavial, presnejšie autobus doviezol, na druhý najväčší ostrov Chile. Nastúpili sme na nočný spoj zo Santiaga do Ancud, odkiaľ je najbližšie do divočiny NP Chiloé.
Večer sme nasadli a ráno nás už vítal Puerto Montt, najväčšie mesto regiónu Los Lagos pomenované po bývalom prezidentovi Manuelovi Monttovi, 1055km na juh od Santiaga. Po krátkej pauze sme sa nalodili na trajket cez prieliv Chacao. Okolo trajektu sa potápali zvedavé tulene a delfíny. Následne ešte polhodinka a vystúpili sme v Ancud.

V miestnej info agentúre sme dostali pár tipov, mapu a rozpis odchodov autobusov do srdca NP – Chepu. Je to jednoduché: odchody v pondelok, stredu a piatok o 16.00, po hodine a pol trmácania sa cestami a väčšinou necestami sa v Chepu autobus otočí a ide naspäť do Ancud. Slečna v agentúre nám vybavila ubytovanie u istej seňority Enriquety Sanchéz.
Na naše prekvapenie bolo Chepu poriadne roztrúsené osídlenie. Jednotlivé farmy od seba zväčša deli niekoľko stoviek metrov. Vodič neveriacky krútil hlavou nad párikom gringov, ktorý išiel na konečnú. Lístok sme kúpili štýlom: “Dva spiatočné k seňorite Enriquete”.

Autobus nám zastal pred domom, z ktorého sme mali zmiešané pocity. Vedľa domu bola garáž, ku ktorej viedli drevené koľajnice a v nej stál starý rušeň. Pôsobilo to dosť chatrne. Pani Sanchézová nás už čakala. Zhodili sme batohy na prekvapivo peknej izbe a za blížiaceho sa súmraku sme sa vydali na cestu k Pacifiku. Vzhľadom na rýchle stmievanie, sme sa so zapnutými čelovkami vrátili z prieskumu okolia asi po 2,5 hodinách. Okolitú džungľu tvorili z veľkej časti kroviny (borievka, tis, ostružina, rebarbora, atď) a menšie stormy. V údolí sa vlnila ako belasá stuha rieka Chepu. Pri každom dome bol oplotený areál, v ktorom sa pásli ovce a kravy. Ničim nerušený vidiek v divočine blízko mora. Večer sme sa dohodli s domácim, že nás ráno prevezie po rieke Chepu až na druhý breh, kde sa začína trek v NP a o šiestej sa pre nás vráti.

Nasledujúci deň ráno nás Fernando viezol v rybárskom člne. Rieka Chepu je plná lososov a je zdrojom obživy miestnych. Po polhodine sme vystúpili z člna, kde stála uvítacia tabuľka NP. Vydali sme sa na cestu smerom k lokalite Ahuenco. Niekedy je tu možné vidieť tučniaky, tulene a v diaľke aj veľryby . Trasa viedla po brutálne blatistom chodníčku. Dažde v uplynulých dňoch a pasúce sa kravy tu urobili svoje. Pomaly sme sa predierali tŕnistým porastom, kým sa nám neotvoril výhľad na Pacifik, ktorého vlny neúnavne bičovali piesočnaté pláže. Asi 50m od pobrežia sa týči vrak zrejme nákladnej lode. Okolo poletujú majestátne kondory morkovité (Cathartes aura) a myšiaky.

Po prejdení pláže nás opäť vítal blatistý chodník. Kde tu sa mihol pasúci sa statok. Ideme okrajom útesu a márne sa snažíme uzrieť v diaľke veľryby. Prichádzame do Ahuenco, kde na brehu mora stojí drevená chata, pri  ktorej sa pasú kone. Doteraz sme nestretli ani ľudskú dušu. Cítime sa ako bádatelia. Tučniaky magelanove už všetky odplávali na juh. Kocháme sa prekrásnymi scenériami. Krovitá divočina naše očakávania splnila.

Aj v top turistickej sezóne je táto lokalita pramálo navštevovaná,preto je logistika pomerne náročná. Avšak navštíviť tento takmer zabudnutý kút sveta rozhodne stojí za to.

Ivan Karkošiak