Búrka nad Tre Cime di Lavaredo

Dolomity: Cima Grande 2999m. - Via Normale  III+/ IV-, 450 výškových metrov, juhovýchodná stena, horolezcami nazývaná aj "Zostupovka"

Na strechu auta bubnujú dažďové kvapky veľkou silou. Závany vetra miestami zakývu s autom. Do toho všetkého intenzívne zvukovo-svetelné efekty. Takto prebieha naša prvá noc v aute na parkovisku pri chate Auronzo pod Tre Cime. Boli sme sa večer pozrieť na nástupe našej vybratej cesty, na ktorú sme sa dlho pripravovali.

Okolo polnoci vypínam budík. Slávka nespí. "Tak predsa len skúsime tú normálku, aspoň budeme poznať zostup a budeme kľudnejší!" oznamujem jej. Samozrejme ak bude zajtra pekne. Búrka prechádza. Zaspávame.

Ráno sa nikde neponáhľame. Skala je mokrá. Je chladno.

Pri raňajkách sa priženie od juhozápadu ďalšia búrka. Sediac a popíjajúc kávu ju pozorujeme - tesne vedľa...

Svieti slnko. Šliapeme suťovým chodníčkom pod nástup. Včera sme si to tu obzreli, sme tu prvý raz a počuli sme, že zostup z Cimy Grande je orientačne náročný. Sprievodca odporúča 8-9 zlaňákov...

Začiatok: cik caky po skalných policiach. V sedielku pod Pyramídou vyťahujeme lano. Dve krátke dĺžky. Štandy sú nové, dobre označené. Žľabom vľavo hore asi 40 metrov po suti do ďalšieho sedielka. Tri dĺžky, potom kus na krátkom lane a vychádzame na suťovisko pod komínom. Je to tu skalný lybyrint. Sme radi, že sme si šli najskôr obzrieť zostupovku.

Stretávame dvoch zostupujúcich lezcov.

"Kde ste boli?"

"Dibonovu hranu!" odpovedajú. Nasledujú otázky zamerané na detaily našej vysnívanej cesty. Nie je to ťažké (IV+), ale tá dĺžka vzbudzuje rešpekt. Istenia a štandy sú staré. Možnosť zlanenia prakticky vylúčená. Treba vyliezť hore a zostúpiť normálkou.

"Boli sme asi v polovici, keď sa začala približovať búrka od západu!" hovorí jeden z nich, druhý zatiaľ sťahuje lano. Ostali sme stáť na štande a pozorovali čo sa bude diať. Búrka prešla tesne popri nás. (Spomínam si ako sme ju pri raňajkách pozorovali.)

"A potom sme vymenili plienky a pokračovali ďalej..."

Obaja majú podozrivo roztiahnuté zreničky, tackajú sa a adrenalín im strieka z uší... Rozlúčime sa a ideme každý svojím smerom.

O chvíľu sme v komíne. Kľúčové miesto. Vlhko a šmykľavo. V teniskách vybieham hore, doberiem Slávku a lezieme ďalej. Začína mrholiť. Keď odliezam z ďalšieho štandu, už prší. Nakuknem do komína, či sa tu nedá skryť, a rýchlo zliezam ku Slávke.

"Daj si kapucňu! Zlaňujeme! Rýchlo dole!"

Bola to otázka pár minút, kým to všetko začalo. Zvukové a svetelné efekty a voda striekala ako keby ste stáli oproti požiarnickej hadici. Sem tam aj nejaký kamienok vzduchom preletel.

Nebudem popisovať detaily. Vyklepalo nás ako sýkorky.

O pár hodín sme už na slniečku pri aute sušili komplet všecko. Naše plány, rovnako ako morálku, búrka zlikvidovala. Aby bolo všetko jasné, tak večer priletela ďalšia v poradí, búrka č. 4 v priebehu 24 hodín. Ledva sme stihli skryť veci.

V noci sa divadlo zopakovalo zase: búrka č. 5...

Na druhý deň šliapeme hore známym suťovým chodníčkom. Svieti slnko. Nemáme dobrý pocit. Nechceme už zažiť to čo včera.

Pod nástupom sa otáčam, za nami idú ľudia.

Ideme hneď ďalej, sedačky až v sedielku pod Pyramídou. Využívame znalosť terénu a ideme čo to dá... Žiadne fotky, žiadne postupové istenia, nezapínam sa ani do štandov, istím len cez seba. Bežíme.

Vychádzame na rampu. Mraky sa prevaľujú. Chvíľu máme problém trafiť správnu cestu. Vyťahujem foťák a pozriem na prefotený plánik. Nachádzame cestu a pred desiatou sme hore.

Žiadne vychutnávanie, ale beh o život... trvalo nám to tesne pod dve hodiny: od nástupu hore na vrchol Cimy Grande.

Hore stretávame vodcu s dvomi klientami. Pomaličky začínajú zostupovať. Vyrazili z teplej chaty oveľa skôr ako my zo studeného auta. Poobede má byť búrka, hovorí vodca. O tom nepochybujeme, myslíme si my.

Výhľady, fotky, samospúšť, prevaľujúce sa mraky, nad Cadini čierňava, zmiešané pocity...

Začíname zostupovať, keď prichádzajú traja Rakúšania. Na začiatku sa nás pokúšali držať, ale my sme nemali žiadne zľutovanie. Sme pod silným vplyvom včerajších zážitkov.

Tešiť sa budeme až dole - možno...

Pod zlaňákom vo vrcholovej partii stretávame štvoricu Talianov, pozdravíme a prášime dole. Teraz už aj fotím.

Na konci rampy nad komínom stretávame ďalšiu štvoricu, pozrieme sa na seba. "Rýchlo dole!!!"

Mrholíííí!!!

Pod komínom je nám už lepšie. Nikto nás tu nezdržal. V prípade zápchy to tu musí byť zaujímavé. Na suti stretávame ďalších, už ich ani nespočítam, vari šesť ľudí.

Rozprávam sa s nimi po taliansky, keď sa nám mladá žena prihovorí po slovensky. Počula nás, ako na seba kričíme. Pýta sa či sme mali hore pekné výhľady...

Neviem ani čo im mám povedať. Pýtajú sa, či to je ešte ďaleko. Ani tu neviem, čo mám povedať. "Ešte to je kus, v komíne je kľúčové miesto!" odpovedám a sťahujúc lano pozorujem, ako postupujú pomaly. Jeden lezie, ťahá za sebou lano a traja stoja...

Prichádza hmla. Rozlúčime sa s nimi a opatrne, aby som nezhadzoval kamene, idem k ďalšiemu zlaňáku. Chválabohu, že vieme kde je...

Neskôr dole sa zase vyjasní. Zastaneme na slniečku a preruším mlčanie: "Zastaňme a vychutnajme si to trošku!" Pofotíme sa a pýtam sa Slávky:

"Čo si o tom myslíš?!"

-"Myslíš, že dnes nebude búrka!?" odpovedá.

Hmm nerozumiem tomu, a pozorujem obzor na západe, je tam riadna čierňava a pomaly sa približuje

-"Vieš si to predstaviť, čo tam budú robiť, až ich to chytí ako včera nás?!"

"Je ich tam pätnásť!"

"Neviem!"

-"A videl si tie bavlnené tričká!? Už je pol jednej!"

Slnko zakryjú mraky. Zostupujeme. Už si to vychutnávame. Neponáhľame sa. Fotíme. Mraky sa prevaľujú. Posledné metre k autu musíme pred dažďom bežať. Tesne to stihneme. Sme už v aute, keď sa vonku rozpúta peklo. Trvá oveľa dlhšie a je to silnejšie ako včera. Až skončí, tak sú všade veľké kaluže vody.

Zajtra končíme našu dlhúúú akciu. Ideme domov.

"Tre Cime di Lavaredo sa zapísali do histórie skalného lezenia viac ako hociaký iný kopec!" Reinhold Messner

Info:

Za výjazd spoplatnenou cestou na parkovisko ku chate Auronzo sa platí 22 euro. Za každý ďalší deň doplatíte 5 euro dole pri mýtnici. Je dovolené prespávať v autách na parkovisku. Na parkovisku je k dispozícii bezplatné WC, zatvárajú ho však už okolo štvrtej poobede.

Cima Grande 2999m.

Prvovýstup spravili v roku 1869 P.Grohmann, F Innerkofler a P. Salcher juhovýchodným svahom - dnešná normálka, obtiažnosť tri miesta IV- a množstvo miest cca III. Na zostupe sa odporúča cca 8 zlaňákov, stačí jedno 60m lano.

Zlaňáky sú označené žltou farbou, napriek tomu pri zníženej viditeľnosti je orientácia problematická, pozrite plánik v galérii.

Zdroj informácií:  Mauro Bernardi - Najkrajšie cesty v okolí Cortiny d´Ampezzo

horolezecký sprievodca, zatiaľ najkvalitnejšie spracovaná knižka tohto typu, aká sa mi dostala do rúk, cena 24 euro

v galérii nájdete plánik a fotku výstupu

M.Bartoň