Ueli Steck: Eiger, Mönch a Jungfrau za 12 hodín

Švajčiara Ueliho Stecka už pravdepodobne boľavá noha, kvôli ktorej sa musel vzdať účasti na newyorskom maratóne, nebolí až tak veľmi. V auguste tohto leta dal totiž znovu o sebe vedieť a to presne tým spôsobom, na aký je horolezecký svet zvyknutý: rýchlostným rekordom v kopcoch.

Zase to bolo niečo na neuverenie a uveriť tentoraz museli Eiger, Mních a Jungfrau. Tri dominanty Bernských Álp. So svojím priateľom Markusom Zimmermanom využil Steck jeden nádherný augustový letný deň, aby uskutočnil svoj ďalší bláznivý projekt. Cieľom bolo tento raz vystúpiť na spomínané tri vrcholy za jeden deň. Okrem energetického gelu a pollitrovky s vodou však tentoraz pribalil do ruksaku aj novú časť výstroja: špeciálny odľahčený paraglajdový padák.

O svojej úplne novej skúsenosti píše Ueli na svojej webovej stránke:

" Noc bola krátka. O tretej hodine sme stáli s kamošom Markusom opäť pred chatou. Čakal na nás výstup na štvortisícovku Jungfrau cez Rotalgrat. Na vrchol sme vyliezli skoro ráno. O ôsmej už boli naše paraglajdy pripravené na štart. Boli sme obdarovaní perfektným severozápadným vetrom, ideálnym pre štart. Môj let trval 27 minút, kým som pristál na ľadovci pod severnou stenou Mnícha.

Markus sa so mnou rozlúčil už počas letu a odletel smerom na Wilderwil. Na ľadovci som zbalil padák do batohu a predo mnou bolo opäť lezenie. Lauperova cesta na Mních ma zdržala presne 1 hodinu a 55 minút a ja som stál na druhom vrchole známeho bernského trojvrcholia.

Vietor bol ešte stále príjemný. Opäť som si mohol vychutnať luxus letu na padáku. Letel som smerom od Mnícha, ponad sedielka Eigeru smerom k ľadovému moru. Nasledovala zmena typu krajiny a ocitol som sa na veľkom ľadovci. Uprostred ľadovca medzi trhlinami som našiel miesto na pristátie. Ešte raz som musel zbaliť padák do batohu. Bolo sobotné poludnie a slnko pieklo na ľadovec až príliš silno. Chcel som odtiaľ zmiznúť tak rýchlo, ako to len bolo možné.

Pol hodiny som sa musel vracať späť proti smeru môjho letu, kým som sa dostal na chodníček, vedúci ku Mittellegihutte. Na chate som si vychutnal chlebík s horským syrom. Padlo mi to výborne po všetkých tých sladkých tyčinkách. Potom som sa pustil do mojej poobedňajšej túry. Čakal na mňa Mittelegigrat na Eiger. Presne o 15:13 som stál na vrchole. Neviem koľkýkrát už, ale napriek tomu to bol znovu mimoriadny moment v mojom živote.

Lietanie pre mňa predstavuje niečo úplne nové. Mať dobré podmienky na lietanie a zároveň na lezenie predstavuje veľa čakania, treba mať veľa trpezlivosti. Sen o kombinácii lietania a lezenia som mal už dávno. Teraz sa naplnil.

Prestávka na vrchole Eigeru trvala len krátko. Zostúpil som po západnom hrebeni k vrcholu Ženevského piliera. Podmienky na lietanie boli ešte stále výborné. Moje nohy boli už unavené a let dole smerom do Stechelbergu bol určite menej namáhavejší ako výstup. O piatej popoludní sa dlhý a výnimočný deň pomaly chýlil ku koncu...

Ueli Steck

preklad M.B. podľa stránky alpin.de