Horolezectvo - Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler - Vetroplach magazin

Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler

14.11.2012
alexander-luczy-hviezda-svajciarskeho-alpinizmu-albert-eggler

Albert Eggler 1913, a jeho spoločné zážitky s Monique 1938 a Alexandrom Luczym 1939

Albert nam raz navrhol lyziarsky vylet na skromny kopec v bernskych Alpach. Pripomenul nam vsak, aby sme si vzali macky. Ja ako bezstarostny namysleny ignorant, som ich ale nechal doma. Monique urobila na moju radu to iste. Tam kde stary Albert potrebuje stupacie zeleza, mysleli sme si, tam vyjdeme my, mladi bez nich. Tentokrat sme sa velmi mylili, rychle som lutoval moje lahkomyslene rozhodnutie. Pocas zladovateleho traverzu nad skalnymi stenami sme skoro urobili do nohavic. Napriek tomu sme zivi dosiahli vrchol, a bez ujmu na zdravi aj zlyzovali. Albert nas dole pozval do krcmy. Specialita tejto restauracie boli syrove vyprazane chlebicky, (ake sa na Slovensku nerobia). K tomu bolo vyborne biele vinko. Vonku stalo Albertove auto, ktore on sam riadil. Na moju otazku ci mozem pit, odpovedal ze sa nemusim zdrziavat, nie je problem, auto riadi on. Ale, aj nas stary priatel pil bez obmedzenia. Po pohosteni prehlasil, ze nemoze riadit. Tuto ulohu som musel v stave pokrocileho opilectva prevziat sam. Aj tuto cast vyletu sme vsak prezili. Policajti nastastie mali ine problemy.

 

 

Pred desiatkami rokov sme boli s mojou manzelkou Monique liezt v Jure, v blizkosti francuzskych hranic. Isli sme lahku hrebenovku zvanu « arete des Sometres ». Ako obycajne v tychto obtiaznostiach, isli sme bez lana, ktore sme ani nemali so sebou. Bol krasny den, napredovali sme rychle. Predbiehali sme vsetke lanove druzstva, ktore sa « zdrziavali » istenim. Tak to bolo vzdy, a preto na tieto zazitky nemam zvlastne spomienky. Zrazu ale, vidime pred nami dvoch starcov. Jeden z nich, ktory bol na cele lezeckej dvojky, mal charakteristicku drzku, uplne sedive vlasy a k tomu aj sedivu briadku, (aku maval Walter Ulbricht ex prezident komunistickeho vychodneho Nemecka, ale ani neslavne znamy Vladimir Lenin by sa za takuto briadku hanbit nemusel). Pozdravili sme ich slusne a dovolili nam, ich predbehnut. Neskor sediac na vrchole, dvaja starci tiez sem dorazili. Monique sa pozera na bradateho a prihovori sa mu : zda sa mi ze ste Albert Eggler, ktoreho som pred rokmi poznala. Moja manzelka, zenevcanka, sa pohybovala casto v kruhu dobrych aj slavnych lezcov, a tak jej ani Albert neunikol. Slovo dalo slovo, a Albert na otazku ci sa vola Eggler, odpovedal otazkou : a vy sa volate ako ? po kratkom spominani si padli do narucia ako stari priatelia. Tak som sa zoznamil so slavnym Albertom aj ja. Vymenili sme si adresy a rozlucili sa.

 

Eggler je historickou osobou svajciarskeho ale aj svetoveho horolezectva. Po bohatej kariere alpinizmu, bol aj veducim svajciarskej expedicie v roku 1956 na Everest (druhy a treti vystup) ako aj prvy vystup na Lhotse. (aj jedneho z dvoch prvych na Lhotse som vdaka Monique poznal, Ernsta Reissa, s ktorym sme potom casto spolu liezli a lyzovali). Pocas druhej svetovej vojny bol Albert vrchnym velitelom protilavinovej ochrany svajciarskych armadnych horskych oddielov. Teda bolo to velke « zviera ».

Albert bol napriek « urcitemu » veku zanietenym alpinistom, lezcom a vysokohorskym lyziarom (tomu sa dnes hovori skialpinizmus). Najprv sme ho pozvali na lezenie v Jure, a Albert si nas oblubil. Stal som sa jeho hlavnym « vodcom » ale honorar som od neho nikdy neziadal. Takze isli sme za sportom ako priatelia. Moj starsi druh sa nebal ziadnej obtiaznosti. Liezli sme spolu vela ciest az do obtiaznosti +5. Samozrejme musel som mu obcas pomahat tahom lana. Ale to som bral ako samozrejmost, ako napln mojej cinnosti. Neskor sme liezli aj rozne cesty v Alpach. Ako 80 rocneho som Alberta sprevadzal aj na velke kopce, viackrat na Mönch a na Jungfrau. Nesmieme zabudnut ze moj priatel bol velmi ctiziadostivy, napisal dokonca clanok do casopisu anglickeho alpskeho klubu o tom, ako « starci » zdolavaju velke lezecke a alpinisticke obtiaze.

Lyziarske tury mal Albert neobycajne rad. Urobil ich za jednu sezonu vo veku okolo 75 rokov sestdesiat. Je to vela, kazdy si to moze skusit sam. S Monique sme boli casto v jeho spolocnosti. Pamätam na jeden vrchol v oblasti Grimselu. Albert mi dal do batoha cakan, kratke lano ako aj tenisky. Bolo to niekedy vo februari. Vsade prasan. Cudoval som sa, na co to vsetko ma sluzit. Potom som sa presvedcil, ze Albertova ctiziadost nemala hranic. Dosli sme pod vrchol, kde sme lyze museli odlozit. Dalej nasledoval skalnaty hreben, exponovany asi na dve dlzky lana. Albert si prezul lyziarky a obul si tenisky. Naviazal som ho na lano, a hura na vrchol. V prasane. Ja vpredu s tazkymi plastikovymi lyziarkami. A s cakanom v ruke. Vrchol je vrchol, to bolo pre mojho stasieho priatela absolutna nutnost. Nezradil svoje principy.

 

 

 

Jedna z lezeckych spomienok ma viaze na turu v kantone Ticino, na talianskej strane Svajcu. Albert si turu zvanu « Via veterano », cesta veteranov. Ale tato cesta ma 24 dlziek lana a obtiaznost az do piateho stupna. Vecer pred turou prsalo, a skala bola rano mokra. Na nastupe sa Albert nenechal odradit. Liezli sme, a trvalo to dlhsi cas ako to sprievodca predvida. V polovici tury je moznost vytraverzovat do zostupovky. Albert po mojom navrhu vystup prerusit, nesuhlasil. Tak sme si « dali » este druhu polovicu cesty ako dodatok, alebo zakusok. Neodpustil si ani jediny meter vystupu.
Po jednej lyziarskej ture v Berner Voralpen v Diemtigtale sme sa cela skupina starcov, spolu osem osôb zastavili v krcme u Heinza, kde sa stykala cela lyziarska komunita. Moji priatelia boli vsetci pravnici. A ako sa to na dobrych svajciarskych intelektualov patri, boli vsetci vyssimi dôstojnikmi armady. (Treba vediet ze svajciarska armada je milicia, a ze drviva väcsina dôstojmikov su amateri. Oni ako aj radovi vojaci maju zbrane s municiou doma v pivnici.) Naraz sa debata zvrtla na armadu. Vsetci spominali na ich zazitky z druhej svetovej vojny, ked svajciarska armada bolo zmobilizovana. Nakoniec sa obratili na mna s tym, ze som jedinym, ktory medzi nimi nie je dôstojnikom. Tu som sa ale ohradil. Ano vazeni pani, aj ja som bol dostojnikom, sice len podporucik, ale dôstojnik. Tak som dobre zapadol do ich vojenskej « mafie ». Ako dôkaz mojej dôstojnickej existencie som najblizsie ukazal moju vojensku fotku z cias ked som sluzil v « cervenej armade ». Toto pomenovanie sa im viac pacilo ako ceskoslovenska armada.

Medzi mojimi starymi priatelmi bol aj jeden general. Vo svajciarsku su generali menovani len pocas vojny. Kedze teraz je mier, najvyssia hodnost v tunajsej armade je « brigadier ». Nasho kamarata Petra sme naprik tomu volali « general ». Albert bol u vojska « len » majorom. Bol ale neodskriepitelnym veducim alebo vodcom skupiny, a neznasal protirecenie. Pocas tur, ak bol na to naladeny, rad dirigoval svojich kamaratov, ktori boli slabsimi lyziarmi a v horach menej skuseni. Nastastie mna nikdy « neusmernoval », tvoril som vynimku. Tak sa raz stalo, ze General sa nedrzal prikazov, teda nerespektoval Albertove rozkazy.

Albert ho bez vahania na svahu rovno sprdol ako sirotu. Major zjebal generala. Aj to sa niekedy stava. General Peter neprotestoval.

 

 

Raz si Albert vybral turu s ohladom na jeho vek neobycajne narocnu a dlhu. Bol s nami aj jeho brat Richard, ako ja jeho dve ratolesti, syn a dcera. Pocasie sme mali krasne, ale trvalo to hodiny kym sme dosiahli posledny vrchol. Jednalo sa o prechod cez sedla a vrcholy. Zjazd sme zacali neskoro, slnko stalo nizko nad horizontom. Najme starci boli velmi unaveni. Uz dole v lese, bolo uz sero, Richard zrazu prehlasil ze ak spadne, nebude mat sil znovu vstat. V tom pripade treba organizovat zachranku. Kedze som sa citil moralnym sefom skupiny, hned som myslel na detaily. Snazil som sa v kazdej situacii zapamätat si kde sa presne nachadzame. Mapu som mal v batohu. Pre eventualnu zachranu som ale musel udat viac alebo menej presne koordinaty bodu kde sa nachadzame. Mali sme vsak stasti, Richard nespadol, a zivi a zdravi sme dosiahli cielovu krcmu. Po pohariku bieleho vina boli vsetci starci znovu v bezvadnej forme.

 

 

Staroba a upadok telesnych sil neobisli ani Alberta. Jedna z nasich poslednych lezeni bola viacdlzkova cesta vo vapencovych platniach, obtiaznosti az do 4+. Z vrcholu sa dalo zostupit exponovanym chodnickom. Albert sa mi vtedy priznal, ze trpi stratou rovnovahy. Na zostup nemal odvahu. Tak sme museli celu cestu slanovat. Ja som ho istil vzdy z dola, tahom na slanovacie lano. Dodavam este, ze moja manzelka Monique nas sprevadzala pri vsetkych spolocnych turach.
Kratky cas na to, sa Albert vydal na jeho posledny vrchol, Simmenflue, v bernskom predhori alp, (po nemecky Berner Voralpen). Chodnik je exponovany, a horna cast je skalny zlab. Po vrcholovom posedeni sa Albert v spolocnosti jedneho stareho kamarata vydal na zostup. Pravdepodobne jeho znizena schopnost rovnovahy zapricinila pad, niekolko desiatok metrov. Bol na mieste mrtvy. Dozil sa 85 rokov. Mal este v plane, ist so svojou dcerou na treking do Himalaji. V tomto ohlade bol obdivuhodny. Jeho ctiziadost mi vsak isla niekedy na nervy, ale ludi treba akceptovat aki su. Mozne Albertovi isiel zase na nervy moj nedostatok ctiziadosti.

 

 

Ked mal nas priatel Albert asi osemdesiatku, mal stary a napolo rozpadnuty material. Pritom nebol chudobnym, bol pravnikom, a tak velmi dobre zarabal a mal slusnu penziu. Jeho nohavice boli vyblednute, derave, ruksak zniceny, a lezecky staromodne a vylagrovane. Videl som ze sa na platniach smykal. Nebolo to len tym ze zle kladol nohy, ale aj kvalitou obuvi. S Monique sme mu dohovarali aby si kupil novy material. Ale Albert sa vyhovaral, ze je stary, a ze to uz za to nestoji. Pri najblizsom stretnuti sme zasli obdivom. Nas priatel bol vystafirovany ako mlada nevesta. Nove nohavice, moderna vesta, krasny batoh a k tomu novucicke lezecky. Tak sa mi zdalo, alebo som si to len namyslal, ze Albert liezol lepsie. Ale ked bol unaveny, odvisol v lane a len ukazovakom, bez jedineho slova, ukazoval hore. To bolo pre mna znamenie, Sanko tahaj. Dnes som aj ja uz tzv starsim panom. Na rozdiel od Alberta, nemam nikoho kto by ma tahal.
Alexander Luczy, 4.11.2012

 (Alexander Luczy 73r. pôvodom z Popradu, emigroval do Švajčiarska v r. 1968,

je horským vodcom)

Tento článok je z technických príčin bez dĺžňov a bez mäkčeňov. (pozn. administratora)

 

 

Fotky Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler


Súvisiace články:

Diskusia




RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
Sisa 14.11.2012
Super clanok:-)))Som rada ze sa tu objavilo nieco od teba - len tak dalej - tesim sa na dalsie.

RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
sherpa 14.11.2012
najlepsi je ten svajciarsky vojensky paradox na ladovci ;-)

RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
alex luczy (alexandre.luczy@bluewin.ch) - 14.11.2012
mili priatelia, citatelia mojej najnovsej "rozpravky". v mojom svajciarskom pocitaci nie su mäkcene. som uz 43 rokov mimo slovenska, rodinna rec je francuzstina. so slovencinou prichadzam do kontaktu len sporadicky, hovorove raz za pol roka. teda sorry pre hrubky, ked som maturoval, bol som velmi dobrym slovencinarom. ale roky vsetko zmazu. sano luczy

RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
jana 14.11.2012
ake mile citanie :)

RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
Zmetok 14.11.2012
Uzasny clanok, uzasny ludia :)

RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
sherpa 15.11.2012
Sano, doinstaluj si SVK jazyk do PC a mozes davat tomu slovencinovi na frak :-). co sa za mladi naucis akoby si na starobu nasiel.....verim ze sa podari. je to super citanie aj bez makcenov.....ten obsah pribehov je uzasny.

RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
Marianuša 15.11.2012
Milí článok ale......je čas poslať ti do Švajcu nejakého mladého nadšenca:).

RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
alex luczy 15.11.2012
dakujem marianusa, kym tento dobrovolnik nepride budem sa snazit vysomarit sa sam. doteraz sa mi to este podarilo. sano luczy

RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
martin 15.11.2012
75 ročný chlapík spraví 60 lyžiarskych túr za sezónu... 85ročný robí vysokohorské túry... už dlho sa tu snažím ľuďom vysvetliť, že tu ide o Vášeň, Nadšenie. O to ako "Naplniť roky životom!" a nejde tu o nejaké mäkčene a dĺžne. Ďakujem Šaňo! za článok plný energie

RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
15.11.2012
veru, je to krasne citanie. davno som necital nic tak motivacne

RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
DuskoBusko 15.11.2012
veľmi pekné čítanie,človeka takýto článok nakopne do ďalšej existencie v horách. Klobúk dole pred pánom Egglerom a samozrejme aj pred Vami, pán Luczy:-)

RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
Michael Beranek (developpex.beranek@wanadoo.fr) - 16.11.2012
Milý Šaňo, doufám, že takovýchto „rozprávok“ máš v zásobě hodně, takže z toho zase bude nová knížka (vzpomeňme si na Tvoje „Spomienky na Tatry a exil). Zdraví Michal

RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
matus 16.11.2012
skvely clanok .. vdaka

RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
Jano Banko Mnichov (banko.j@t-online.de) - 16.11.2012
Sanko, ako ta moze niekto tahat hore, ked ukazujes ukazovakom dole? Ale ped bude treba zavolaj,pridem.

RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
Dominika 18.11.2012
aj ja sa teším na ďalší takto pútavý a motivujúci článok... skvele vyjadrené priateľstvo..

RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
zdeno danko (zdanko@zoznam.sk) - 22.11.2012
Vzdávam vám poklonu a prajem vela síl na dalšie túry. Radi by sme vás stretli na slovensku na nejakej akcii, buď preteky alebo filmový festival alebo týždeň james apod. Ak prídete, tak dajte vedieť. Do videnia.

RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
Jano Banko (banko.j@t-online.de) - 11.12.2012
Sano, vidis,aj tu mas pozvanku na THT, tak dokedy sa chces z toho vyzuvat? Nemam si ani s kym vypit "vsetci" su abstinenti!!!

RE: Alexander Luczy: Hviezda švajčiarskeho alpinizmu Albert Eggler
linda 01.01.2013
krasny clanok, mne su seniori velkymi vzormi. fascinuje ma ich sila a nadsenie zit naplno.

Sportful | Eshop so športovým oblečením
©  Vetroplachmagazin 2007 - 2017  |  designed by MVM Trade s.r.o.
All rights reserved
Počet prístupov: 2767461